Ko Hai ʻa Sisu? — Lotu Fakalotofale‘ia mo e Lotu · Ngaahi Konga Tohi Tapu KJV mo e Ngaahi Fika ‘a Strong
KO HA LOTU FAKALĀNGILANGI PEA MO HA LOTU · POKIPOKI, HOATĀ, MO PŌ ʻI HONO ʻAO
SEE MORE JESUS · wanttoseemore.com
Ko Hai ʻa Sisu? — Lotu Fakalotofale‘ia mo e Lotu · Ngaahi Konga Tohi Tapu KJV mo e Ngaahi Fika ‘a Strong
KO HA LOTU FAKALĀNGILANGI PEA MO HA LOTU · POKIPOKI, HOATĀ, MO PŌ ʻI HONO ʻAO
Ko Hai 'a Sisu — Ha Fononga Fakalaka 'i he Tohi Tapu, mei he Senesi ki he Fakahā
TALATEU
Naʻe ʻalu atu ʻae ako ko e Foundation ʻi he Tohitapu kotoa ʻo tali ʻae fehuʻi ʻe taha. Ko e fehuʻi ko ia, ko hai ʻa Sisu? Ko e tokoni fakalotu ko ʻeni ki he tokotaha kuo ne fanongo ki he tali ko ia. ʻOku ʻikai ko ha tokotaha pē ʻa Sisu ke ako ki ai. Ko ha tokotaha ia ke ʻalu mo ia ʻi he ʻaho kotoa taha, ʻae pongipongi, ʻae hoʻatā, mo e efiafi (Sāme 55:17).
POONI — KUMI VAVE MAI KIATE AU
1.Lea Fakatātā 8:17Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻOku ou ʻofa kiate kinautolu ʻoku ʻofa kiate au; pea ʻe maʻu au ʻekinautolu ʻoku kumi tōtōaki kiate au.
ʻOKU ʻIKAI KE NGATA ʻA E ʻALOʻOFA ʻA SIHOVA + ʻOKU ʻIKAI KE MOVETE ʻENE MANAVAʻOFA → FOʻOU ʻI HE POTONGOFUA KOTOA + ʻOKU LAHI ʻAUPITO HOʻO ANGATONU.
3.ʻIsaia 9:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko e kakai naʻe ʻaʻeva ʻi he poʻuli kuo mamata ki he maama lahi: ko kinautolu naʻe nofo ʻi he fonua ʻoe ʻata ʻoe mate, kuo ulo kiate kinautolu ʻae maama.
Ko e kakai naʻe ʻaʻeva ʻi he poʻuli kuo mamata ki he maama lahi → kuo ulo kiate kinautolu ʻae maama.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui — ʻi he pongipongi ni, fetaulaki mo Sīsū ʻi he teʻeki ai ke ke fetaulaki mo e ʻaho, ʻo hangē ko ʻene tuʻu hake ʻi he teʻeki ai ke maama ke lotu (Maake 1:35). ʻOku pehē ʻe Mātiu ko e maama lahi naʻe ulo ki he kakai ko Sīsū ia (Mātiu 4:16). Kumi kiate ia ʻi he pongipongi taʻu, pea te ke ʻilo ia.)
NOON — PEA ʻI HE HOʻATĀ TE U LOTU AI
4.Saame 55:17Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻI he efiafi, mo e pongipongi, mo e hoʻatā, te u lotu, mo tangi leʻo lahi: pea te ne ongoʻi hoku leʻo.
ʻI he efiafi, mo e pongipongi, mo e hoʻatā, te u lotu → pea te ne ongoʻi hoku leʻo.
5.Mātiu 1:23Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Vakai, ʻe feitama ʻae tāupoʻou, pea ʻe fāʻeleʻi ʻae tama, pea ʻe ui hono huafa, ko ʻImanuela:” ko hono ʻuhinga “Ko e ʻOtua ʻiate kitautolu.”
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G1694 Emmanouel — Emanueli
TE NAU UI HONO HUAFA KO EMANUELA = KO E ʻOTUA MO KITAUTOLU.
6.Mātiu 28:18Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea haʻu ʻa Sisu ʻo lea kiate kinautolu, ʻo pehē, “Kuo tuku kiate au ʻae mālohi kotoa pē ʻi he langi mo māmani. (19) Ko ia ke ʻalu ʻakimoutolu, ʻo fakalotuʻi ʻae ngaahi puleʻanga kotoa pē, ʻo papitaiso ʻakinautolu ʻi he huafa ʻoe Tamai, mo e ʻAlo, mo e Laumālie Māʻoniʻoni: (20) ʻO akonaki atu kiate kinautolu ke nau tokanga ki he ngaahi meʻa kotoa pē ʻaia kuo u fekau kiate kimoutolu: pea vakai, ʻoku ou ʻiate kimoutolu maʻuaipē, ʻo aʻu ki he ngataʻanga ʻo māmani.” ʻEmeni.
Ko e fale māʻolunga mo mālohi ʻae huafa ʻo Sihova → ʻoku hola ki ai ʻae māʻoniʻoni, ʻo ne moʻui ai.
(Ko e ngaahi fakakaukau fakafo‘ituitui ‘a‘aku — ‘i he ho‘atā, lotu ha lotu nounou ‘i he potu ‘oku ke tu‘u ai, hangē ko ia na‘e lotu ai ‘a Pita ‘i he tu‘a fale angamaheni ‘i ha houa angamaheni (Ngāue 10:9). ‘Oku ‘uhinga ‘a e hingoa ko ‘Imanueli ko e ‘Otua mo kitautolu, ko ia ‘oku ‘i ai ‘a Sīsū mo koe ‘i he lotolotonga ‘o e ngāue (Mātiu 28:20). Ko e huafa ‘o e ‘Eiki ko ha fu‘u taua mālohi, pea ko e lotu nounou ko e founga ia ‘o e lele atu ki ai (Palovepi 18:10).)
PŌ — FAKALAULAULOTO ʻI HE AHO MO HE PŌ
8.Siosiua 1:8Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko e tohi ni ʻoe fono ke ʻoua naʻa mahuʻi ia mei ho ngutu: ka ke fakalaulauloto ki ai ʻi he ʻaho mo e pō, koeʻuhi ke ke tokanga ʻo fai ʻo fakatatau ki he meʻa kotoa pē kuo tohi ʻi ai: he ko ia te ke ngaohi ke monūʻia ai ho hala, pea ke toki fai fakapotopoto ai.
ka ke fakalaulauloto ki ai ʻi he ʻaho mo e pō → he ko ia te ke ngaohi ke monūʻia ai ho hala.
9.Saame 121:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻOku haʻu hoku tokoni meia Sihova, ʻaia ne ne ngaohi ʻae langi mo māmani. (3) ʻE ʻikai tuku ʻe ia ke hiki ho vaʻe: ko ia ʻoku ne tauhi koe ʻe ʻikai tulemohe ia. (4) Vakai, ko ia ʻoku ne tauhi ʻa ʻIsileli ʻe ʻikai te ne tulemohe pe mohe.
ʻOku haʻu hoku tokoni meia Sihova → ko ia ʻoku ne tauhi ʻa ʻIsileli ʻe ʻikai te ne tulemohe pe mohe.
10.Sione 15:5Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Ko au ko e vaine, ko e ngaahi vaʻa ʻakimoutolu: ko ia ʻoku nofo ʻiate au, mo au ʻiate ia, ko ia ia ʻe fua lahi: ka māvae mo au, ʻe ʻikai te mou faʻa fai ha meʻa.
KO AU KO E VAINE, KO E NGAAHI VAʻA ʻAKIMOUTOLU + KO IA ʻOKU NOFO ʻIATE AU KO IA IA ʻE FUA LAHI.
11.Kolose 1:27Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻAkinautolu ʻoku finangalo ʻae ʻOtua ke fakahā ki ai ʻae koloa ʻoe lelei lahi ʻoe meʻa fakalilolilo ni ki he kakai Senitaile: ko Kalaisi ʻiate kimoutolu, ko e ʻamanaki lelei ki he hakeakiʻi:
KO E FAKALILOLILO KO ENI = KO KALAISI 'IATE KIMOUTOLU, KO E 'AMANAKI 'O E LANGILANGI.
(Ko ‘eku ngaahi fakakaukau fakafo‘ituitui — he pō ni, tuku hifo ‘a e ‘aho ni ‘i he ‘ao ‘o e ‘Otua, he ko ia ‘oku ne tauhi koe ‘e ‘ikai ke ne mohe (Sāme 121:4). ‘Oku ‘ikai ke ngāue ha va‘a ‘i he po‘uli, ko ia ‘i he pō ni ke ke nofo pē ‘o fakama‘u kia Sīsū, ‘a ia ‘oku ui ko e fu‘u vaine, ‘a e ‘akau mo‘ui (Sione 15:5). ‘Oku nofo‘ia koe ‘e Kalaisi, ko e ‘amanaki ‘o e nāunau, ko ia ke ke tokoto ‘i he melino, pea mohe (Kolose 1:27, Sāme 4:8).)
Ko Sisu Kalaisi ʻoku tatau ʻi he ʻaneafi, mo e ʻaho ni, pea taʻengata.
FAKAKAUKAU FAKAʻOSI
1 Tesalonaika 5:16Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Fiefia maʻuaipē. (17) Lotu taʻetuku. (18) Fakafetaʻi ʻi he meʻa kotoa pē: he ko e finangalo ia ʻoe ʻOtua ʻia Kalaisi Sisu kiate kimoutolu.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G89 adialeiptos — Tuku
FIEFIA MAʻUAIPĒ + LOTU TAʻETUKU + ʻI HE MEʻA KOTOA PĒ FAKAFETAʻI.
Pongipongi, hoʻatā, mo e poʻuli ʻoku ʻikai ko e ʻaʻahi ʻe tolu ki ha muli. Ko e ʻaho kātoa ʻe taha ia ʻoku nofo mo e Sisu tatau pē. Ko e Sisu naʻe fakamaama koe ʻi he pongipongi ʻoku ne tuʻu ofi kiate koe ʻi he hoʻatā. ʻOku ne tauhi koe ʻi he loto pō. Ko Sisu Kalaisi ʻoku tatau pē ʻaneafi, mo e ʻaho ni, mo taʻengata (Hepelu 13:8). Ko ia ke lotu taʻetuku, ʻi he ʻaho kotoa (1 Tesalonaika 5:17).
APLIKASI ʻO E ʻAHO NI
1. 'I he pongipongi ni, ki mu'a pea ke kai, ke ke lau le'o lahi 'a e ngaahi veesi 'o e pongipongi tu'o taha. Pea hili ia, fakafeta'i ki he 'Otua ki ha 'aloofa 'e taha 'oku fo'ou 'i he pongipongi ni (Tangilaulau 3:23).
2. ʻI he hoʻatā, tuku hoʻo ngāue ʻi ha miniti ʻe ua. Lotu ha lotu nounou ʻi he potu ʻoku ke tuʻu ai, koeʻuhi ʻoku ʻiate koe ʻa e ʻOtua ʻi he potu ko ia (Mātiu 1:23).
3. He pō ni, ki mu'a ke ke mohe, lea'aki ki mu'a 'a e veesi malolo 'o a'u ki ho'o lava 'o lea'aki ia 'i he tāpuni ho mata ('Hepelu 13:8).
4. He pō ni, ʻoka ke ka tokoto hifo, fakafeta'i ki he ʻOtua koeʻuhi ko ia ʻoku tauhi koe ʻe ʻikai mohe (Sāme 121:4).
KO E LOTU
ʻEiki ko ʻeku Tamai ʻoku ʻi Hēvani, ʻoku ou haʻu kiate koe ʻi he huafa ʻo Sīsū ko ho ʻAlo. ʻOku ou kumi kiate koe ʻi he pongipongi ni. Kuo ke talamai koeʻuhi ko kinautolu ʻoku nau kumi kiate koe ʻi he pongipongi te nau ʻiloʻi koe. Ko hoʻo ʻaloʻofa ʻoku foʻou ʻi he pongipongi ni. ʻOku ʻikai ke ngata hoʻo manavaʻofa. ʻOku lahi hoʻo faitotonu. Naʻaku ʻalu ʻi he fakapoʻuli, pea kuo ulo hoʻo maama lahi kiate au. ʻI he hoʻatā te u lotu, pea te ke fanongo ki hoku leʻo. Mālō ʻia ko Sīsū ko ʻĪmanuela, ʻa e ʻOtua mo kitautolu. Kuo talaʻofa ʻa Sīsū ke ʻiate au maʻu ai pē, ʻo aʻu ki he ngataʻanga ʻo māmani. Ko ho huafa ko e taua mālohi. ʻI he ʻaho ni te u lele ki ho huafa, pea te u fakahaofi ai. ʻI he poō te u manatuʻi hoʻo folofola ʻi hoku mohenga. ʻOku ou fakafeta'i koeʻuhi ʻoku ke tauhi au, pea ʻoku ʻikai ke ke tulemohe pe mohe. Tokoni au ke u nofoʻia ʻa Sīsū ko e vaine, koeʻuhi ʻoua ʻa Sīsū ʻoku ʻikai ha meʻa te u lava ke fai. Mālō ʻia ko e meʻa fakapulipuli kuo ke fakahā ni, ko Kalaisi ʻiate au, ko e ʻamanaki ʻo e nāunau. Tauhi au ke ʻoua naʻa u hoko ko e vevela lahi. Tauhi ke tolonga ʻa ʻeku ʻofa kiate koe, ʻi he pongipongi, hoʻatā, mo e poō. Tokoni au ke u kātaki ʻo aʻu ki he ngataʻanga, koeʻuhi ke u moʻui ai. ʻOku teuteu ʻe Sīsū ha potu maʻaku, pea te ne toe haʻu. Tuku au ke ʻiloʻi ʻoku ou leʻo mo teuteu. Ko eni ʻoku ou tokoto au ʻi he nonga mo e mohe, he ko koe pē, ʻEiki, ʻoku ke ngaohi au ke u nofo fiemālie. ʻEmeni.
PĀ FAKAʻOSI
Sione 14:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻI he fale ʻo ʻeku Tamai ʻoku ai ʻae ngaahi nofoʻanga ʻoku lahi: ka ne ʻikai, pehē kuo u tala ia kiate kimoutolu. ʻOku ou ʻalu ke teuteu ha potu moʻomoutolu. (3) Pea kapau teu ʻalu, ʻo teuteu ha potu moʻomoutolu, te u toe haʻu, ʻo maʻu ʻakimoutolu kiate au; koeʻuhi ko e potu te u ʻi ai, te mou ʻi ai foki.
ʻI HE FALE ʻO ʻEKU TAMAI ʻOKU AI ʻAE NGAAHI NOFOʻANGA ʻOKU LAHI → ʻOKU OU ʻALU KE TEUTEU HA POTU MOʻOMOUTOLU → TE U TOE HAʻU, ʻO ʻOMI KIMOUTOLU KIATE AU.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui — fanongo ki he potu ʻoku ngata ai ʻae ʻaho kotoa. ʻOku fakatuʻunga ʻae lea ki he ngaahi nofoʻanga, mone (G3438, ko ha nofoʻanga), ʻi he tefito tatau mo e meno (G3306, ke nofo maʻu), ko ia ʻoku teuteuʻi ai ʻe he tokotaha ʻoku ke nofo ai ʻi ai he poōni ni ha feituʻu te ke nofo ai mo ia (Sione 14:3). Ko e ʻaho ne ke ʻeva fakataha ai mo Sisu ko ha ʻaho ia ʻe taha ʻo e moʻui ʻe ʻikai ke ngata.)
LEA MĀHINO FAKAKALESI
Ko e ngaahi lea mahuʻinga eni ʻo e akó ni. Tuki ha lea ʻoku ai hano tuʻoʻā ʻi he ngaahi veesi ʻi ʻoluga ke sio ki hono ʻuhinga ʻi heni.
“Emanueli” — G1694 Emmanouel — 'Otua mo kitautolu
ko e hingoa ʻo Sīsū ʻoku hoko ia ko e fakamatala kotoa
“mālohi” — G1849 exousia — mafai, ivi, totonu
Kuo foaki ʻae mafai kotoa pē ʻi he langi mo māmani kia Sisu