Gịnị Ka Baịbụl Kwuru Banyere Amamihe? — Ime Ya N'ezie · Amaokwu Baịbụl KJV Ndị Nwere Nọmba Strong
IBI YA NA NDU · IJE MEGIDE CHINEKE — KPUGHARỊA, JEE IJE, GBAA ỌSỌ, RỊCHAA ỌRỤ
Amamihe — Ozizi Bible Bụ Ntọala
OKWU MMEGHE
Amamihe bụ ije tupu ọ bụrụ okpueze. Nwata anaghị eje ije n'otu ụbọchị: mbụ ọ na-akpụ akpụ, na-akwa ákwá maka ihe ọ na-enweghị ike iru; e mesịa a na-akụziri ya ije, nzọụkwụ n'nzọụkwụ; e mesịakwa ọ na-eje ije naanị ya; emesịa ọ na-eto, wee bido ịgba ọsọ. Onye na-agba ọsọ nke ọma na-agba n'ọsọ, ọsọ ahụkwa nwere njedebe, na njedebe ahụ onye meriri ọsọ na-enweta ihe nrite. Amamihe n'ije mmadụ na Chineke dị otú ahụ. Okwu Hibru bụ chokmah (H2451, amamihe) — nka na uche maka ụzọ; ihe so ya bụ biynah (H998, nghọta), n'ihi na ihe abụọ a na-anọkarị ọnụ: nweta amamihe, nweta nghọta. Ọnụ ụzọ e si abanye n'ihe abụọ ahụ bụ yirah (H3374, egwu) — egwu Onyenwe anyị, nke bụ mmalite. Okwu Grik bụ sophia (G4678, amamihe), Strong ekwuola na ọ nwere ike iru elu ma ọ bụ iru ala, nke ụwa ma ọ bụ nke mmụọ — ya mere onye ọ bụla kwesịrị ịnata amamihe nke sitere n'elu bịa. Ọmụmụ ihe a na-eburu amamihe gafee ije ndụ mmadụ dum: otú o si achọta ya mgbe ọ pụrụ naanị ịkpụ akpụ ma na-akwa ákwá maka ya; otú o si edebe ya ma na-eje ije na ya mgbe o nwetasịrị ya; otú o si eji ya na-agba ọsọ ma jichaa ya nye dịka onye agha n'ime ndị agha Chineke; na otú o si agafe ahịrị njedebe, ebe Kraịst n'onwe ya bụ amamihe Chineke, na ebe okwu Chineke anyị na-eguzosi ike ruo mgbe ebighị ebi. Chọpụta ya.
AJỤJỤ ATỌ ỌMỤMỤ IHE A NA-AZA:
1. Ebee ka a na-achọta amamihe, oleedịkwa ka mmadụ si abụụrịrị bụrụ onye nwetara ya na mbụ?
2. Gịnị kwesịrị mmadụ ime na amamihe ozugbo o nwetara ya, oleekwa otú a na-ebi ya ụbọchị dum?
3. Ọsọ ahụ ọ na-ejedebe ndaa — ònye bụ amamihe nke Chineke, gịnịkwa bụ okwu na-adịgide ruo mgbe ebighị ebi?
(Echiche m nkeonwe — lelee otú e si wuo okwu ahụ. Strong kwuru na sophia (G4678, amamihe) na-erute elu ma ọ bụ ala, nke ụwa ma ọ bụ nke mmụọ — otu okwu, ụzọ abụọ. Jemis kewapụtara ha: e nwere amamihe si n'elu, e nwerekwa amamihe nke ụwa. Ma Onyenwe anyị nwere okwu nke atọ maka ndị ọ na-ezipụ, phronimos (G5429, mara ihe) — Strong kwuru na ọ pụtara onye na-eche echiche, onye nwere uche ịma ihe — amamihe nlezianya nke atụrụ nọ n'etiti anụ ọhịa.
Nnyocha a ga-agafe okwu atọ ndị a niile.)
(Echiche m nke onwe m — chokmah (H2451, amamihe) sitere na chakam (H2450, onye maara ihe); ọ bụghị ịmara ọtụtụ ihe, kama ọ bụ nkà maka ụzọ. biynah (H998, nghọta) sitere na biyn (H995, ịghọta) — Strong kwuru na ọ bụ ikewapụ n'echiche, ịghọta ihe dị iche — ọhụụ dị n'etiti ihe niile. Ma yirah (H3374, egwu) na-eguzo n'ọnụ ụzọ ha abụọ: egwu Onyenwe anyị bụ mmalite ya. Ọ bụrụ na ọ dịghị egwu Chineke, ọ dịghị achọta amamihe.)
1. INA AKPỤ AKPỤ — OTU E SI ACHỌTA YA
(Echiche m nkeonwe — ije ọ bụla na-amalite ala ala. Nwa ọhụrụ na-akpụ akpụ, na-esetipụ aka, na-ebe akwa maka ihe ọ na-enweghị; ọ dịkwaghị onye a mụrụ jupụtara n'amamihe. Ọ ga-ebu ụzọ CHỌTA ya; ndị àmà ndị a na-egosikwa ebe, na otu esi achọta ya. Job na-ajụ ajụjụ nke ihe nkiri ahụ dum: olee ebe a na-achọta amamihe? Ọzịza ya adịghịkwa anya: rịọ Chineke, tikuo ya mkpu, chọọ ya dịka ọlaọcha — ma malite n'ịtụ egwu Onyenwe anyị. Malite ala ala, ma malite.)
Ma olee ebe ka a ga-achọta amamihe? + Olee kwa ebe nghọta bi?
2.Jemis 1:5Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ bụrụ na ọ dị onye na-enweghị amamihe, ya rịọ Chineke, onye na-enye onye ọbụla rịọrọ ya amamihe nʼafọ ofufu na-ataghịkwa onye ọbụla ụta, a ga-ewerekwa ya nye ya.
Ọ BỤRỤ NA ONYE Ọ BỤLA N'IME UNU CHỌGHỊ AMAMIHE → RIỌ CHINEKE + Ọ GA-ENYE YA YA.
(Echiche m nkeonwe — nke a bụ akụkụ nwa ọhụrụ ahụ dum: ọ na-akọ, ọ na-arịọkwa. Strong kwuru na haplos (G574, liberally) pụtara n'ụzọ mmesapụ aka; na oneidizo (G3679, upbraid) pụtara ịbaara mmadụ mba, ikwutọ mmadụ. Chineke na-enye MMADỤ NILE onyinye n'ụzọ mmesapụ aka, ọ dịghịkwa abaara onye na-arịọ mba. Nzọụkwụ mbụ nke amamihe abụghị ịbụ onye maara ihe; ọ bụ ịrịọ arịrịọ.)
3.Ilu 2:3Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗E, ọ bụrụ na ọ bụ ihe ọmụma ka ị na-akpọku, ọ bụrụkwa na ọ bụ nghọta ka ị na-eweliri olu gị
MGBE AHỤ Ị GA-AGHỌTA EGWU EGWU ONYENWE ANYỊ + CHỌTA IHE ỌMỤMA CHINEKE.
(Echiche m nkeonwe — rịba ama ibe akwa: ọ bụ olu nwa ọhụrụ — ị na-ebe akwa, ị na-eweli olu gị elu. Ma rịba ama OZUGBO ahụ: kwaa akwa, chọọ, nyochaa — OZUGBO ahụ ka ị ga-achọta. Ihe achọtara abụghị ọlaọcha; ọ bụ ihe ọmụma nke Chineke n'onwe ya. Igwu ala bụ nke gị; akụ̀ ahụ bụ YA.)
6.Ilu 2:6Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nʼihi na ọ bụ Onyenwe anyị na-enye amamihe; nʼebe ọ nọ ka nghọta na ihe ọmụma na-esi abịa.
Nʼihi na ọ bụ Onyenwe anyị na-enye amamihe + nʼebe ọ nọ ka nghọta na ihe ọmụma na-esi abịa.
(Echiche m nke onwe m — dobe Solomọn n'akụkụ Jemis, ma nụrụ otu olu: Onyenwe anyị na-enye amamihe — rịọ Chineke, a ga-enyekwa gị ya. Agba Ochie na Agba Ọhụrụ na-ekwu otu ihe. Ma lezie anya EBE ọ si abịa: si n'ỌNU ya. A na-achọta amamihe ebe Chineke na-ekwu okwu — n'okwu ya.)
7.Ilu 1:7Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ịtụ egwu Onyenwe anyị bụ mmalite ihe ọmụma. Ọ bụkwa naanị ndị nzuzu bụ ndị na-adịghị anabata amamihe na ịdọ aka na ntị.
Nʼihi na ịtụ egwu Onyenwe anyị bụ mmalite amamihe + inwe ihe ọmụma banyere onye Nsọ ahụ bụkwa nghọta.
(Echiche m nke onwe m — akụkụ Akwụkwọ Nsọ abụọ fọrọ nke nta ka ọ bụrụ otu; hụ okwu abụọ dị n'okpuru otu okwu Bekee. Na Ilu 1:7 mmalite bụ reshiyth (H7225) — Strong kwuru na ọ pụtara nke mbụ, nke isi. Na Ilu 9:10 mmalite bụ techillah (H8462) — Strong kwuru na ọ pụtara mmalite, mmeghe. Egwu Onyenwe anyị bụ ha abụọ: ọ bụ ọnụ ụzọ mmadụ na-abanye, na ebe isi ọ na-anọgide na-adịgide mgbe niile mgbe ahụ gasịrị. Mmadụ adịghị eto elu karịa egwu Onyenwe anyị.)
9.Job 28:28Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ sịrị mmadụ, “Ịtụ egwu Onyenwe anyị, nke ahụ bụ amamihe; ọzọ, ị sị nʼihe ọjọọ wezuga onwe bụ nghọta.”
AMAMIHE BỤ IHE KACHASỊ MKPA → NWETA AMAMIHE + NA-INWETA GỊ NILE, NWETA NGHỌTA.
(Echiche m nkeonwe — lee mkpado ahụ: principal bụ otu reshiyth (H7225, mmalite) ahụ dị na Ilu 1:7. Egwu Onyenwe anyị bụ reshiyth nke ihe ọmụma, amamihe abụkwa reshiyth nke ihe niile ị na-enweta. Ihe mbụ ka mbụ: tụọ egwu ya, nweta ya.)
11.Ilu 8:17Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ndị niile hụrụ m nʼanya ka m na-ahụ nʼanya. Ndị niile na-achọ m aghakwaghị ịchọta m.
OKWU ISI GRIIKI⚑ H4672 matsa · ⚑ H7836 shachar
Ndị niile hụrụ m nʼanya ka m na-ahụ nʼanya + Ndị niile na-achọ m aghakwaghị ịchọta m.
Na-arịọnụ, unu ga-arịọta + na-achọnụ, unu ga-achọta + kụọkwanụ aka nʼụzọ, a ga-emeghekwara unu ụzọ.
(Echiche m nkeonwe — ugbu a nwa ọhụrụ enwetalarị nkuzi ya zuru oke. Amamihe ezoghị onwe ya ndị na-achọ ya; ọ na-ahụ ndị hụrụ ya n'anya n'anya. Rịọ — n'ihi na Chineke na-enye n'obi mmesapụ aka. Chọọ ya — dịka ị ga-achọ ọlaọcha. Onyenwe anyị n'onwe ya kwadokwara ya: chọọ, ị ga-achọtakwa. Ugbu a ị chọtala ya, mụta iso ya na-eje ije.)
2. IJE - IHE ỊGA-EJI EME YA MGBE ỊNWERE YA
(Echiche m nkeonwe — nwa ọhụrụ na-eguzo n'ụkwụ ya; ugbu a ọ bụ ije. Amamihe achọtara aghaghị iji AZỌWA ya, amamihe azọwara aghaghịkwa iji GAA IJE ya — ụbọchị ruo ụbọchị, n'ụlọ na mpụga, n'ihu Chineke na n'ihu ndị nọ n'èzí. Rịba ama okwu ndị dị na oge a: nweta, echefula, ahapụla, debe, buliri elu, gaa ije, gosipụta. Amamihe abụghị akụ a na-echekwa n'igbe; ọ bụ enyi na-eso n'ije.)
1.Ilu 3:13Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Onye a gọziri agọzi ka mmadụ ahụ bụ onye chọtara amamihe, onye nwetara nghọta.
Onye a gọziri agọzi ka mmadụ ahụ bụ onye chọtara amamihe + onye nwetara nghọta.
(Echiche m nkeonwe — nghọta a bụ tebuwnah (H8394, nghọta) — Strong kwuru na ọ pụtara mmụta uche, ezi uche, na nkà — sitere n'otu mgbọrọgwụ ahụ biyn (H995, ịghọta). Na na-enweta bụ puwq (H6329) — Strong kwuru na ọ pụtara ise mmiri, inweta ihe. Amamihe abụghị ihe a na-achọta naanị otu ugbo ma kwụsị; a na-ese ya mmiri kwa ụbọchị. Jide okwu ahụ aka; ọ ga-abịaghachi na ngwụcha ọsọ ahụ.)
2.Ilu 4:5Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nweta amamihe, nwetakwa nghọta, echezọkwala okwu m, maọbụ site na ya wezuga onwe gị.
OKWU ISI HIBRU⚑ H7069 qanah — nweta
Nweta amamihe, nwetakwa nghọta + echezọkwala okwu m.
AHAPỤLA YA, Ọ GA-ECHEKWA GỊ + HỤ YA N'ANYA, Ọ GA-ECHEBE GỊ.
4.Ilu 4:8Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ bụrụ na i bulie amamihe elu, o ga-ebulikwa gị elu. Jidesie ya ike, ọ ga-ewetara gị oke nsọpụrụ.
OKWU ISI GRIIKI⚑ H2263 chabaq · ⚑ H5549 calal
BULIE YA ELU, O GA-EBULIGA GỊ ELU + Ọ GA-EWETA GỊ NSỌPỤRỤ.
(Echiche m nke onwe m — chetakwa azụmahịa dị n'ihe atọ ndị a: ahapụ ya — ọ na-echebe gị. Hụ ya n'anya — ọ na-elekọta gị. Bulie ya elu — ọ na-ebuli gị elu. Ihe mmadụ ji amamihe mee, ka amamihe na-emere mmadụ ahụ. Debe ya, a ga-edebe gị.)
5.Ilu 3:21Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nwa m nwoke, ekwela ka ihe abụọ ndị a site nʼihu gị wezuga onwe ha: amamihe na nghọta nke ime ihe dị mma nʼizuzu zuruoke
Kuziere anyị ịgụ ụbọchị niile nke ndụ anyị ọnụ → ka anyị si otu a nweta obi amamihe jupụtara.
(Echiche m nkịtị — Mozis na-ekpe ekpere nke ije: kuziere anyị ka anyị GỤỌ ụbọchị anyị. Ije amamihe bụ ije site n'ụbọchị ruo n'ụbọchị; onye na-agụ ụbọchị ya na-eji ha eme ihe ọma. Tinye obi gị TA.)
8.Diuteronomi 4:6Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Lezienụ anya hụ na unu debere ha, nʼihi na nke a ga-egosi mba gbara unu gburugburu na unu bụ ndị nwere nghọta na amamihe. Nʼihi na mgbe ha nụrụ banyere ụkpụrụ ndị a, ha ga-ekwu okwu sị, “Nʼezie, ndị jupụtara na mba ukwu a bụ ndị nwere nghọta na amamihe.”
Unu were amamihe na-achịkọta onwe unu nʼebe ndị nọ nʼezi nọ + jizienụ ohere ọbụla unu nwere nke ọma.
10.Ndị Efesọs 5:15Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Kpachapụnụ anya otu unu si ebi ndụ unu. Unu ebila ndụ dị ka ndị nzuzu, kama bienụ ndụ dị ka ndị maara ihe.
Jirinụ ohere niile unu nwere rụọ ọrụ ọma + nʼihi na ụbọchị ndị a dị njọ.
(Echiche m nke onwe m — dobe Moses n'akụkụ Pọl, ejeje ha bụkwa otu. Israel DOBERE iwu ndị ahụ, mba dị iche iche wee hụ amamihe ha; anyị na-EJE ije n'amamihe n'ebe ndị nọ n'èzí nọ. Ugboro abụọ, Pọl kwuru, na-azụghachi oge — lee mkpado ahụ, G1805: Strong kwuru na ọ pụtara ịzụta. Onye maara ihe na-eje ije na-azụta ụbọchị ya niile, n'ihi na ụbọchị ndị a bụ ihe ọjọọ. Amamihe eji eje ije bụ amamihe A HỤRỤ ANYA — ndị nọ n'èzí na-ele ya anya.)
12.Jemis 3:13Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ dị onye ọbụla nʼime unu na-agụ onwe ya dị ka onye maara ihe na onye nwere nghọta? Ya gosi amamihe ya na nghọta ya site nʼibi ezi ndụ na ịrụ ọrụ ọma site nʼobi dị umeala.
KA O SI NA EZI OMUME YA GOSI ORU YA + N'IME ÌRÌÒMÌ NKE AMAMIHE.
(Echiche m nke onwe m — nke a bụ ihe akaebe nke ọkwa ije: onye maara ihe n'etiti unu? Ka o SI ya n'ihe ọmụma ya — ọ bụghị site n'ọnụ, kama site n'ezi omume ndụ, na Strong na-akọwa na anastrophe (G391, conversation) pụtara omume, ụzọ ndụ mmadụ. Ma ngosipụta a bụ site n'IME ONWE UMEALA. Amamihe na-anya isi abụghị nke si n'elu. Ugbu a, e gosila ije ahụ n'ihe akaebe; jikere maka ịgbaba ọsọ.)
3. IGBA ỌSỌ AHỦ — WEPỤTA YA DỊKA ONYE AGHA N'IME ỤSỤỤ AGHA CHINEKE
(Echiche m nkeisiike — ugbu a, ije ahụ na-aghọ ọsọ ịrịba ama, ọsọ ịrịba ama ahụ na-aghọkwa agha. Ma lezie anya na ngwa agha nke agha a: ọ bụghị ike mmadụ. Amamihe ka ike mma; onye maara ihe na-akwada ike obodo; ngwa agha nke agha anyị abụghị nke ụwa. Onye agha nke Chineke na-eji amamihe ya achụ àjà dịka onye ọsọ ịrịba ama si eji ike ya achụ àjà — ọnụ nke Onyenwe anyị nyere, mma agha nke bụ okwu Chineke, na ụzọ dị nwayọọ nke atụrụ ezitere n'etiti anụ ọhịa wolf.)
1.Ekiliziastis 9:14Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ dị obodo nke naanị mmadụ ole na ole bi nʼime ya, ma otu eze dị ike chịịrị ndị agha ya bịa ibuso obodo nta a agha. Ndị agha ya gbara obodo a gburugburu na-achọ ịkwatu mgbidi ya.
OKWU ISI GRIIKI⚑ H4685 matsowd
OBODO NTA, NKE NAANỊ MMADỤ OLE NA OLE BI NʼIME YA + OTU EZE DỊ IKE BỊARA IBUSO YA AGHA, GBAA YA GBURUGBURU.
2.Ekiliziastis 9:15Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ma ọ dị otu onye ogbenye bi nʼobodo nta ahụ, onye maara ihe, ọ zọpụtara obodo ahụ site nʼamamihe ya. Ma o nweghị onye chetara ihe banyere ya.
OTU NWOKE DARA OGBENYE MA MARA AMAMIHE JIRI AMAMIHE YA GBAPỤTA OBODO AHỤ + MA ỌNWEGHỊ ONYE CHETARA NWOKE OGBENYE AHỤ.
3.Ekiliziastis 9:16Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nke a mere m ji sị, inwe amamihe bara uru karịa ịdị ike, ma ọ bụrụ na onye amamihe ahụ bụ onye ogbenye, a ga-eleda ya anya, a gaghị akpọkwa okwu ya ihe.
AMAMIHE KACHASỊ IKE + A NA-ELELI AMAMIHE NKE ONYE OGBENYE ANYA.
(Echiche m onwe m — jide onye ogbenye ma maara ihe a n'anya n'oge ọgbọ mbịda niile. Eze ukwu bịara ya na ihe ndị e ji agba obodo, onye ogbenye ahụ bịara ya na amamihe; obodo ahụ wee guzosie ike. Amamihe ka ike mma — ọ bụ ezie na ndị mmadụ na-eleda ya anya, ha adịghịkwa echeta onye ahụ. Agbala ọsọ nʼihi ka mmadụ cheta gị; obodo a napụtara ezuola, Chineke echefughị.)
4.Ilu 24:5Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Onye maara ihe na-emeri site nʼịdị ike, ndị nwere ọmụma ihe na-akpali ike ha.
OKWU ISI HIBRU⚑ H3581 koach · ⚑ H1847 daath · ⚑ H5797 oz · ⚑ H2450 chakam — maara ihe
Onye maara ihe na-emeri site nʼịdị ike + ndị nwere ọmụma ihe na-akpali ike ha.
5.Ilu 21:22Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Onye maara ihe nwere ike megide obodo ndị dike, kwatuokwa ebe ewusiri ike nke ha tụkwasịrị obi ha.
OKWU ISI HIBRU⚑ H5797 oz · ⚑ H1368 gibbor · ⚑ H5927 alah · ⚑ H2450 chakam — maara ihe
Onye maara ihe nwere ike megide obodo ndị dike + kwatuokwa ebe ewusiri ike nke ha tụkwasịrị obi ha.
6.2 Ndị Kọrint 10:4Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nʼihi na ngwa agha anyị ji ebu agha, abụghị ngwa agha nke mmadụ nkịtị nke ụwa, kama ha nwere ike nke mmụọ ịla ebe niile e wusiri ike nʼiyi.
OFFIA AGHA ANYị ABụGHị NKE ANụ ARụ + KAMA HA DI IKE N'IME CHINEKE IJIDA MA KWATUO EBE E WUSIRI IKE.
(Echiche m nkeonwe — dobe Solomọn n'akụkụ Pọl. Onye maara ihe na-arịgo n'obodo ndị dike wee kwatuo ike ya; onye agha nke Kraịst na-akwatu ebe niile e wusiri ike — na ngwa agha ya abụghị nke ụwa, kama ha dị ike SITE N'AKA CHINEKE. Agha amamihe abụghị site n'ike mmadụ ka a na-emeri ya. Ọ bụ site n'okwu ka a na-emeri ya.)
7.Ndị Efesọs 6:17Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nabatanụ nzọpụta dị ka okpu igwe, werekwanụ okwu Chineke dị ka mma agha nke Mmụọ Nsọ na-enye unu.
OKWU ISI GRIIKI⚑ G4487 rhema · ⚑ G3162 machaira
Nabatanụ nzọpụta dị ka okpu igwe + werekwanụ okwu Chineke dị ka mma agha nke Mmụọ Nsọ na-enye unu.
8.Luk 21:15Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nʼihi na aga m enye unu ụdị okwu na amamihe nke ndị na-ebo unu ebubo na-enweghị ike iguzogide maọbụ kwuo okwu megide.
A GA-EMEKE GỊ ỌNỤ NA AMAMIHE + NDỊ ISHI GỊ AGAGHỊ EWERE IKE ỊGBAGHA MA Ọ BỤ IMEGIDE.
(Echiche m nkeonwe — onye agha na-enye, Onye-isi agha na-enyekwa. N'oge ule, amamihe ahụ abụghị amamihe nke gị onwe gị kpokọtara; M GA-ENYE GỊNU, ka Onyenwe anyị kwuru — ọnụ na amamihe ọ dịghị onye iro ga-enwe ike ịgba mgba megide ya. Onye ahụ nyere na mbụ — rịọ Chineke — na-enye n'oge agha. Nye ọnụ gị, ọ ga-emejupụta ya.)
9.2 Timoti 3:15Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ị maara na ọ bụ site nʼoge ị bụ nwantakịrị ka ihe e dere nʼakwụkwọ nsọ jiri doo gị anya, nke nwere ike ikuziri gị maka nzọpụta site nʼokwukwe i nwere nʼime Kraịst Jisọs.
SI NA NWATA I MAARA AKWỤKWỌ NSỌ → NKE NWERE IKE IME GỊ ONYE MAARA IHE RUO NZỌPỤTA.
(Echiche m nkeonwe m — hụ njem ahụ dum n'otu ebe: site na NWATAKIRI — brephos (G1025, nwata), Strong kwuru na ọ bụ nwa ọhụrụ — ruo na NZỌPỤTA. Ụzọ dị n'agbata ha bụ akwụkwọ nsọ, bụ nke nwere ike ime gị onye maara ihe — sophizo (G4679, ime ka mmadụ maara ihe). Mma agha nke ọsọ ìgwè a bụ otu akwụkwọ ahụ ị matarala site na mgbe ị bụ nwata. Ewepụla ya n'ebe ị nọ.)
EZIPURU DỊ KA ATỤRỤ NʼETITI AGỤ + NWERE UCHE DỊKA AGWỌ, MA BỤRỤ NDỊ NA-APỤGHỊ ỊTA ỤTA DỊKA NDURU.
(Echiche m nke onwe m — rịba ama okwu Onyenwe anyị họọrọ. Ọ bụghị sophos (G4680, maara ihe) ka e ji ebe a, kama phronimos (G5429, maara ihe) — Strong's kwuru na ọ pụtara onye na-eche echiche, onye nwere nghọta. N'etiti anụ ọhịa wolf, ọ dị onye agha mkpa maara ụzọ nke amamihe na-ekiri ihe; ya na akeraios (G185, ihe na-emerụghị mmerụ), nke Strong's kwuru na ọ pụtara ihe a na-agwakọtaghị agwakọta. Na-ekiri ihe dị ka agwọ, adịghị agwakọta dị ka nduru: nke a bụ otu onye e zipụrụ si agba ọsọ.)
11.Jemis 3:15Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ụdị amamihe dị otu ahụ esiteghị nʼeluigwe bịa. Ọ bụ amamihe nke ụwa. Ọ bụghị nke mmụọ nsọ. Ọ bụ nke mmụọ ọjọọ.
Ma amamihe na-esite nʼeluigwe abịa bụrụ ụzọ dị ọcha, emesịa + o jupụtara nʼebere.
(Echiche m nke ahụ — amamihe abụọ na-ezute n'ọzara agha a, dinevi ahụ ekwesịkwaghị amaghị nke bụ nke ọ bụla. Amamihe si n'okpuru dị — nke ụwa, nke anụ ahụ, nke ekwensu; amamihe si n'elu dịkwa — nke bụ ụzọ NKE DỊ ỌCHA, emesịa dịkwa udo. Rịba ama usoro ya: ịdị ọcha bụ nke mbụ. Udo nke na-ere ịdị ọcha esiteghị n'elu. Jiri amamihe dị ọcha lụọ ọgụ, a gbawa ọsọ ahụ nke ọma ruo na nzọụkwụ ikpeazụ.)
4. AKAPARA ỌGWỤGWỤ — AMAMIHE, NA OKWU, NA-ADỊGIDE RUO EBIGHIBI
(Echiche m nke onwe m — ọsọ ọ bụla nwere ọgwụgwụ, ọgwụgwụ a abụghị mgbidi; ọ bụ Onye. N'ime ọmụmụ ihe a niile, anyị chọrọ amamihe dị ka ihe a ga-enweta; mgbe eruru njedebe ahụ, ọ na-ebili guzo ma nwee aha: Kraịst, ike Chineke, na amamihe Chineke. Akụ̀ ndị i gwuru bụ ihe zoro ezo n'IME YA. Amamihe kwa, ọ ka ihe eke tọrọ ntọala — site na mgbe ebighị ebi, tupu ụwa adịrị. Onye na-agba ọsọ chụso amamihe na-achụso ihe nke na-agaghị agabiga.)
1.1 Ndị Kọrint 1:24Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ma nye ndị niile a kpọrọ, ma ndị Juu ma ndị Griik, Kraịst bụ ike nke Chineke bụrụkwa amamihe nke Chineke.
2.1 Ndị Kọrint 1:30Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ma ọ bụ nʼihi ya ka unu ji nọrọ nʼime Kraịst Jisọs, onye ghọrọ isi amamihe nye anyị site na Chineke, nke bụ ezi omume anyị na nke ido anyị nsọ, na onye mgbapụta anyị.
KRAIST JISỌS = E MERE YA AMAMIHE NYE ANYị + EZI OMUME + IDỌ NSỌ + MGBAPỤTA.
(Echiche m nkeonwe — ebe a, ọchụchọ ahụ dum na-akwụsị. Amamihe abụghị, mgbe niile gasịrị, ihe efu efu; ọ bụ Onye, ọ bụkwa e mere ya ka ọ bụrụ NYE ANYỊ. Gị arịọwo Chineke amamihe; Chineke nyere gị Ọkpara ya. Onye nwere Kraịst nwere amamihe, na ezi omume, na idi nsọ, na mgbapụta so ya.)
3.Ndị Kọlọsị 2:3Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ bụkwa nʼime ya ka ụlọakụ ihe zoro ezo niile nke amamihe na ihe ọmụma dị.
Ọ bụkwa nʼime ya ka ụlọakụ ihe zoro ezo niile nke amamihe na ihe ọmụma dị.
(Echiche m nke onwe m — cheta ụbọchị ndị ahụ nke ịkpụrụ ala: chọọ ya dịka a na-achọ akụ̀ zoro ezo. Ugbu a hụ ebe akụ̀ ndị ahụ zoro n'oge gara aga — N'IME YA. Ọ bụghị akụ̀ ụfọdụ; NIILE. Onye gwuru ala gaa n'ebe Kraịst nọ gwuru nke ọma.)
4.1 Ndị Kọrint 2:7Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Kama anyị na-ekwu okwu amamihe nke Chineke nʼụzọ dị omimi, bụ amamihe Chineke zonarịrị ụmụ mmadụ site na mbụ, nke Chineke kara aka tupu e kee ụwa na a ga-ekpughe ya nʼoge a maka iwetara anyị otuto.
A DOWATA M SITE NA MGBE EBIGHI EBI + MA Ọ BỤ TUPU ỤWA ADỊ.
(Echiche m nkeonwe — hụ akara ndị ahụ, ma hụ otu eriri gafere akwụkwọ ahụ dum. Nweta bụ qanah (H7069, inweta) — nweta amamihe; nwekwara n'ebe a bụ otu qanah ahụ: JEHOVA NWERE amamihe na reshiyth (H7225, mmalite) nke ụzọ ya. Ihe Chineke gwara gị ka i nweta, ya onwe ya enwewo ya kemgbe mgbe ebighị ebi. Pọl na-ekwukwa na e debere amamihe ahụ zoro ezo TUPU E KEE ỤWA maka otuto anyị — a dọwara ebe ịgwụcha tupu ụwa a dịbe.)
7.Ilu 8:35Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗nʼihi na onye ọbụla chọtara m chọtara ndụ; ọ natakwala ihuọma nʼebe Onyenwe anyị nọ.
nʼihi na onye ọbụla chọtara m chọtara ndụ + ọ natakwala ihuọma nʼebe Onyenwe anyị nọ.
8.Daniel 12:3Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ndị ahụ bụ ndị maara ihe, ka a ga-eme ka ha nwuo ọcha dịka ihe mbara eluigwe. Ndị ahụ niile na-emekwa ka ọtụtụ si nʼihe ọjọọ mee ezi omume ga-enwukwa dịka kpakpando ruo mgbe ebighị ebi.
(Echiche m nkeonwe — okpueze onye ọgbara ọsọ bụ ìhè na ebube: ndị maara ihe ga-ACHA ÌHÈ, ruo mgbe ebighị ebi; ndị maara ihe ga-EKETA ebube. Ọ bụghịkwa maka aha nke onye ọgbara ọsọ n'onwe ya — ndị na-atụgharị ọTỤTỤ mmadụ n'ụzọ ezi omume. Ogbenye maara ihe onye ọ dịghị onye chetara ya — Chineke na-echeta ya, ma mee ya kpakpando.)
10.Abụ Ọma 111:10Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ịtụ egwu Onyenwe anyị bụ mmalite amamihe; ndị niile na-edebe ụkpụrụ ya nwere ezi nghọta. Otuto ya na-adị ruo mgbe ebighị ebi.
Ịtụ egwu Onyenwe anyị bụ mmalite amamihe + Otuto ya na-adị ruo mgbe ebighị ebi.
(Echiche m nkeonwe — Abụ Ọma a na-akpọrọ gị site na mbido ruo n'ahịrị ikpeazụ n'otu ebe: egwu Onyenwe anyị, mmalite ahụ — na otuto na-adịgide RUO MGBE EBIGHI EBI. Ebe agbamume ahụ malitere, ebe ahụ ka abụ ahụ na-adịghị akwụsị.)
11.Aịzaya 40:8Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗E, ahịhịa na-akpọnwụ, okoko na-achanwụkwa, ma okwu Chineke anyị na-eguzogide ruo mgbe ebighị ebi.”
OKWU ISI GRIIKI⚑ H1697 dabar
E, ahịhịa na-akpọnwụ, okoko na-achanwụkwa + ma okwu Chineke anyị na-eguzogide ruo mgbe ebighị ebi.
Eluigwe na ụwa ga-agabiga + ma okwu m enweghị ike ịgabiga.
(Echiche m nke onwe m — akwụkwọ nsọ mere gị onye maara ihe maka nzọpụta; akwụkwọ nsọ na-eguzosikwa ike mgbe agbamume agwụsịrị, na mgbe eluigwe na ụwa agafeworo. Amamihe siworo n'ebighị ebi bịa, okwu ahụ na-eguzosikwa ike ruo mgbe ebighị ebi: onye na-agba ọsọ maka ihe ndị a na-agbara ihe na-adịgide adịgide. Ọ dịghị ihe ọ bụla nke ọsọ a na-efu n'ebe njedebe.)
ỌNU ABỤỌ
Ilu 2:6Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nʼihi na ọ bụ Onyenwe anyị na-enye amamihe; nʼebe ọ nọ ka nghọta na ihe ọmụma na-esi abịa.
Nʼihi na ọ bụ Onyenwe anyị na-enye amamihe + nʼebe ọ nọ ka nghọta na ihe ọmụma na-esi abịa.
Daniel 2:21Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ na-agbanwe oge na mgbe dị iche iche; Ọ na-ebuli ndị eze na-akwatụkwa ha. Ọ na-enye onye maara ihe amamihe, ma na-enyekwa onye nwere mmụọ nghọta ihe ọmụma.
OKWU ISI GRIIKI⚑ H2452 chokmah
O NA-ENYE ONYE MAARA IHE AMAMIHE + IHE OMUMA NYE NDI MAARA NGHOTA.
Jemis 1:5Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ọ bụrụ na ọ dị onye na-enweghị amamihe, ya rịọ Chineke, onye na-enye onye ọbụla rịọrọ ya amamihe nʼafọ ofufu na-ataghịkwa onye ọbụla ụta, a ga-ewerekwa ya nye ya.
2 Ndị Kọrint 13:1Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nke a ga-eme ya ugboro atọ m na-abịa ileta unu. Ọ bụ site nʼama mmadụ abụọ maọbụ atọ gbara ka a ga-eme ka okwu niile guzoro.
OKWU ISI GRIIKI⚑ G3144 martus
Ọ bụ site nʼama mmadụ abụọ maọbụ atọ gbara ka a ga-eme ka okwu niile guzoro.
(Echiche m nke onwe m — ndị akaebe atọ, ma otu ozi ọ bụ: amamihe bụ ihe CHINEKE NA-ENYE. Solomọn kwuru, sị na Onyenwe anyị na-enye amamihe. Daniel kwuru, sị na ọ na-enye ndị maara ihe amamihe. Jemis kwuru, sị na rịọ Chineke, a ga-enyekwara gị ya. Ọ bụghị ihe e ji ego zụta, ọ bụghịkwa ihe a na-amụta n'aka mmadụ — a NA-ENYE ya. N'ọnụ ndị akaebe abụọ maọbụ atọ ka a na-eme ka okwu guzosie ike: gaa nye Onye na-enye ya.)
ONYINYO NA MMEZU
13.1 Ndị Eze 3:12Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Aga m eme dịka ihe ị rịọrọ si dị. Aga m enye gị obi maara ihe na uche ịghọta ihe ziri ezi, nke ga-abụ na ọ dịghị onye ọbụla dịka gị, ọ dịghịkwa onye ọbụla ga-adị ka gị.
Jisọs na-aga nʼihu nʼamamihe na ogologo + ya na ihuọma nʼebe Chineke na nke mmadụ nọ.
(Echiche m nkeonwe — Solomọn rịọrọ, e nyekwara ya amamihe, mmadụ niile n'ụwa niile bịakwara ige ntị. Nke ahụ bụ onyinyo. Eziokwu ahụ dị ukwuu karịa: otu nwatakịrị toro n'amamihe — ọ ga-eje ije ahụ dum n'onwe ya, site na nwata ruo n'obe — a na-ekwukwa banyere ya, sị na Onye KA Solomon ukwuu nọ ebe a. Amamihe Solomọn dọtara eze nwanyị site n'ebe kachasị anya nke ụwa; Kraịst BỤ amamihe Chineke, akụ nile zoro ezo dịkwa n'ime ya. Bịaruo ebe karịrị ebe ọ bịaruru, chọtakwa ihe karịrị ihe ọ chọtara.)
MMECHI
Ilu 4:18Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Ma ụzọ ndị ezi omume dị ka anyanwụ na-awa nʼisi ụtụtụ, nke na-enwuwakwa dịka ìhè nʼetiti ehihie ụbọchị.
OKWU ISI GRIIKI⚑ H216 owr · ⚑ H734 orach
Ma ụzọ ndị ezi omume dị ka anyanwụ na-awa nʼisi ụtụtụ + nke na-enwuwakwa dịka ìhè nʼetiti ehihie ụbọchị.
Ndị Kọlọsị 1:9Baịbụl ọgbara ọhụrụ↗Kekọrịta↗Nʼihi nke a, site nʼụbọchị anyị nụrụ ihe banyere ya, anyị esepụghị aka ikpere unu ekpere. Anyị na-arịọ ka unu jupụta nʼamamihe nke uche ya, nʼime nghọta ma amamihe nke mmụọ niile.
KA E JI GBAA GỊNỊ MEZUO GỊNỊ N'IHE ỌMỤMA UCHE YA + N'AMAMIHE NA NGHỌTA MMỤỌ NILE.
(Echiche m nke onwe m — ugbu a chịkọta ụzọ dum na-eje n'ụlọ. Nke mbụ, ịkpụ ime ala: olee ebe amamihe dị? Rịọ Chineke, tikuo ya mkpu, chọọ ya dịka ọlaọcha — ma malite site n'ịtụ egwu Onyenwe anyị. Emesịa, ije ije: nweta ya, ahapụ ya, buli ya elu; jegharịa n'amamihe n'ebe ndị nọ n'èzí nọ, gosipụta ya n'obi dị umeala. Emesịa, ọsọ mgba na agha: amamihe ka mma karịa ike; ngwa agha ndị ahụ abụghị ndị ụwa; ọnụ na amamihe e nyere nke onye iro ọ bụla na-agaghị enwe ike ịjụ ya; akwụkwọ nsọ ndị nwere ike ime gị onye maara ihe ruo nzọpụta. Emesịa, ahịrị ahụ: Kraịst, ike Chineke na amamihe Chineke, e mere ya amamihe nye anyị — onye Onyenwe anyị nwetara site n'ebighị ebi — ma ndị maara ihe ga-enwu dịka kpakpando ruo mgbe ebighị ebi. Ụzọ onye ezi omume na-enwu KARỊA KARỊA rue n'ehihie zuru okè: ije a adịghị adọji na ngwụcha ya; ọ na-enwuwanye. Gawa n'ije, ma nwuwe.)
OKWU ISI GRIIKI
These are the keywords for this study. Tap any dotted word in the verses above to see its meaning here.
“Amamihe” — G4678 sophia — amamihe, dị elu ma ọ bụ dị ala, nke ụwa ma ọ bụ nke mmụọ
Kraịst, ike Chineke, na amamihe Chineke
“maara ihe” — G4680 sophos — maara ihe, nwee nka
Ka unu na-eje ije nke ọma, ọ bụghị dị ka ndị nzuzu, kama dị ka ndị maara ihe
“nghọta” — H998 biynah — nghọta, ihe ọmụma, ihe ọ pụtara
jiri ihe niile ị nwetara nweta nghọta
“Egwu” — H3374 yirah — Egwu, nsọpụrụ
atụ egwu Onyenwe anyị, nke ahụ bụ amamihe
“maara ihe” — H2450 chakam — maara ihe, nwee nkà
Onye maara ihe dị ike
“ghọta” — H995 biyn — ịghọta, ịmata ihe di iche
ghọta egwu ЖEHOVA
“mmalite” — H7225 reshiyth — na mbido, nke mbụ, onye isi
egwu Onyenwe anyị bụ mmalite nke ihe ọmụma
“mmalite” — H8462 techillah — mmalite, mbido
egwu Onyenwe anyị bụ mmalite amamihe
“nghọta” — H8394 tebuwnah — nghọta, ezi uche, nkà
nwoke ahụ na-enweta nghọta
“nweta” — H6329 puwq — dọpụta, nweta, ịnweta
ga-enweta ihuọma n'aka Onyenwe anyị
“nweta” — H7069 qanah — nweta, nwee, zụọ
nweta amamihe, nweta nghọta
AJỤJỤ NGWALITE
1. Jemis 1:5 — Ọ bụrụ na ọ dị onye na-enweghị amamihe, ya rịọ Chineke, onye na-enye onye ọbụla rịọrọ ya amamihe nʼafọ ofufu na-ataghịkwa onye ọbụla ụta, na:
a) na-ataghị ụta
b) na-adịghị ike ike
c) na-echefughị
2. Ilu 4:7 — Mmalite amamihe bụ nke a, nweta amamihe; ya mere:
a) nweta nghọta
ọ) nweta amamihe
c) nweta ihe ọmụma
3. Ecclesiastes 9:15 — Ma ọ dị otu onye ogbenye bi nʼobodo nta ahụ, onye maara ihe, ọ zọpụtara obodo ahụ site nʼamamihe ya:
a) na-arịgo n'obodo ndị dike
b) e leliri ya anya, a naghị egekwa ntị n'okwu ya
c) zọpụtara obodo ahụ
4. Luk 21:15 — Nʼihi na aga m enye unu ọnụ na amamihe nke ndị iro unu niile na-enweghị ike iguzogide maọbụ kwuo okwu megide:
a) zaghachi ma ọ bụ guzogide
b) gọntara ma ọ bụ merie ha
c) gọnarị ma ọ bụ guzogide
5. Jemis 3:17 — Ma amamihe na-esite nʼeluigwe abịa bụrụ ụzọ dị ọcha, emesịa,
a) udo, ozugbo ahụ dị ọcha
b) dị ọcha, emesịa hụrụ udo nʼanya
c) dị nwayọọ, mgbe ahụ dị ọcha
6. Ilu 8:22 — Onyenwe anyị kpụrụ m dịka mmalite ụzọ ya,
a) tupu ụwa adịrịbe
b) tupu o bido ọrụ ya nile n'oge ochie
c) site ebighị ebi
7. 1 Ndị Kọrint 2:7 — Kama anyị na-ekwu okwu amamihe nke Chineke nʼụzọ dị omimi, bụ amamihe Chineke zonarịrị ụmụ mmadụ site na mbụ, nke Chineke kara aka tupu e kee ụwa:
a) ruo nzọpụta
b) na iji na-eto mmadụ niile n'ihe niile
bụ maka otuto anyị
MAJIBU ZIZA: 1-a, 2-b, 3-c, 4-c, 5-b, 6-b, 7-c
KA NCHỌPỤTA A SI GBASAA
Otu onyinyo si eweta ìhè: e nyere Solomọn amamihe, mba niile n'ụwa chọkwara ịnụ ya (1 Ndị Eze 10:24); eze nwanyị ahụ sitere n'ebe kachasị dị anya bịa, ma e nwere onye kachasị Solomọn dị ugbu a ebe a (Matiu 12:42) — onye ahụ kachasị bụkwa n'onwe ya amamihe nke Chineke (1 Ndị Kọrint 1:24), na-ejikere maka ọmụmụ nke aka ya.
→ Otú ọgbụgba ndụ ọhụrụ si kọwaa ya: a gwara nwatakịrị ahụ ka ọ chọọ amamihe dịka a ga-achọ akụ̀ ezoro ezo (Ilu 2:4); onyeozi ahụ na-egosi ebe ha dịnụ — onye e zoro NA ya akụ̀ niile nke amamihe na ihe ọmụma (Ndị Kọlọsi 2:3) — igwu ala ahụ na-agwụcha n'ime otu Onye.
→ Otu okwu ndị a si dị mkpa: mmalite dị na Ilu 1:7 bụ reshiyth (H7225 — nke mbụ, isi ihe), mmalite dị na Ilu 9:10 bụ techillah (H8462 — mmalite ọzọ); amamihe bụkwa isi ihe — reshiyth ọzọ (Ilu 4:7) — na Onyenwe anyị nwere amamihe na reshiyth nke ụzọ ya (Ilu 8:22) — chọpụta okwu ọ bụla guzoro n'ebe ọ bụla, na ihe mere o ji dị otu a.
Otu o si eru ruo na mgbe ebighị ebi: e guzobere amamihe site na mgbe ebighị ebi (Ilu 8:23), amamihe zoro ezo ka ekpebiworo tupu emepụta ụwa maka otuto anyị (1 Ndị Kọrint 2:7), na ndị maara ihe ga-enwu dịka kpakpando ruo mgbe ebighị ebi (Daniel 12:3).
Ụzọ dị iche: amamihe abụọ na-eguzo n'otu isi akụkọ — amamihe nke si n'elu, nke mbụ dị ọcha, na amamihe nke ụwa, nke anụ ahụ, nke mmụọ ọjọọ (James 3:15-17) — isi iyi abụọ, mkpụrụ abụọ — chọpụta ya.
Ihe mkpughe pụrụ iche: okwu bụ 'getteth' dị na Ilu 3:13 na okwu bụ 'obtain' dị na Ilu 8:35 bụ otu okwu Hibru (H6329 puwq — ịmịpụta) — nwoke ahụ na-amịpụta nghọta kwa ụbọchị bụ otu onye ahụ na-amịpụta ndụ, na ihuọma nke Onyenwe anyị, n'ikpeazụ.