Ko Hai ʻa Sisu? — Moʻui ʻaki ia · Ngaahi Konga Tohitapu KJV mo e Ngaahi Fika ʻa Strong
MOU'I 'AKI · 'A E FONONGA MO E 'OTUA — TOLOMAKI, 'EVE'EVA, LELE, KAKATO
SEE MORE JESUS · wanttoseemore.com
Ko Hai ʻa Sisu? — Moʻui ʻaki ia · Ngaahi Konga Tohitapu KJV mo e Ngaahi Fika ʻa Strong
MOU'I 'AKI · 'A E FONONGA MO E 'OTUA — TOLOMAKI, 'EVE'EVA, LELE, KAKATO
Ko Hai 'a Sisu — Ha Fononga Fakalaka 'i he Tohi Tapu, mei he Senesi ki he Fakahā
LEA FAKAHU‘OFA
Naʻe ʻeke ʻe he ako ʻuluaki ʻae fehuʻi ʻe taha. Ko e fehuʻi ko ia, ko hai ʻa Sīsū? Naʻe tali ʻe he Tohitapu ʻae fehuʻi ko ia mei he ʻuluaki tohi ʻo e Tohitapu ʻo aʻu ki hono tohi fakaʻosi ʻo e Tohitapu. ʻOku ʻeke ʻe he ako ko ʻeni ʻae fehuʻi hoko. Ko e fehuʻi hoko, ko e hā ʻae fai ʻe ha tokotaha ki he tali ko ia? ʻOku ʻikai tatau ʻae ʻilo fekauʻaki mo Sīsū mo hono ʻiloʻi ʻo Sīsū. ʻE lava ke maʻu ʻe ha tokotaha ʻae ngaahi fakamoʻoni kotoa fekauʻaki mo ha tangata. ʻE lava foki ke tuʻunga pē ʻae tokotaha tatau ko ia ʻi he taʻe-ʻeveʻeva mo e tangata ko ia. ʻOku fakamatalaʻi ʻe he Tohitapu ʻae moʻui mo e ʻOtua ko ha ʻeveʻeva. ʻOku hā mai ʻae founga tatau ʻi ha valevale. ʻOku totolo muʻa ia. Pea ʻoku toki puke ʻe ha tamai ʻae valevale ʻi he nima ʻo ne akoʻi ia ke ʻeveʻeva. Pea ʻeveʻeva leva ʻae valevale. Pea ʻoku tupu hake ia. Pea ʻoku toki lele. Ko ha tokotaha ʻoku lele lelei ʻoku ne lele ʻi ha fakatanga. ʻOku ʻi ai ha laine fakaʻosi ʻi ha fakatanga. ʻOku fua ʻe he ako ko ʻeni ʻae tali ʻo e ako ʻuluaki fakafou ʻi he vahe ʻe fā ko ia. ʻOku fakahā ʻe he vahe ʻuluaki ʻae founga ʻoku muʻaki ʻiloʻi ai ʻe ha tokotaha ʻa Sīsū. ʻOku fakahā ʻe he vahe ua ʻae ʻeveʻeva fakaʻaho mo Sīsū. ʻOku fakahā ʻe he vahe tolu ʻae fakatanga. ʻI he fakatanga, ʻoku fakahā ʻe ha tokotaha ʻae huafa ʻo Sīsū ʻi he ʻao ʻo e kakai kehe. ʻOku fakahā ʻe he vahe fā ʻae laine fakaʻosi. ʻOku toe haʻu ʻa Sīsū. ʻOku fekau ʻe he Tohitapu ke leʻo ʻae tokotaha lele taki taha. ʻI he laine fakaʻosi, ʻe mamata ʻae tokotaha lele ki he fofonga ʻo Sīsū.
'ENI TOLU 'E FIU 'A 'ENI AKO 'O TALI:
Ko e founga fēfē ʻoku ʻuluaki ʻiloʻi ai ʻe ha taha pe ko hai ʻa Sīsū?
2. ʻOku fēfē hono ʻeveʻeva ʻae tokotaha mo Sīsū ʻi he ʻaho taki taha?
3. Ko e hā ʻoku tatali ʻi he ngataʻanga ʻo e vaʻinga maʻa e tokotaha ʻoku leʻo ki ʻa Sīsū?
1. TŌTOLO — KO E FOUNGA ʻOKU ʻULUAKI ʻILOʻI AI ʻE HA TAHA IA
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku kamata ʻa e ʻalu kotoa pē ʻi he māʻulalo, he ʻoku tolo ʻa e pēpē kimuʻa pea ne ʻeva. ʻOku hoko mai ʻae ngaahi meʻa moʻoni fekauʻaki mo Sīsū mei he lau mo e fanongo, ka ko e ʻiloʻi tofu pē ʻoku hoko mai ko e meʻaʻofa mei he Tamai. ʻOku fakahā ʻe he ngaahi veesi ʻi lalo ʻae ongo meʻa fakatouʻosi.)
2. A. KO E FEHUʻI ʻOKU TOTONU KE TALI ʻE HE TAHA KOTOA PĒ — KO HAI ʻOKU MOU PEHĒ KO AU?
Mātiu 16:13Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea ʻi he hoko ʻa Sisu ki he potu ʻo Sesalia ʻi Filipai, naʻe fehuʻi ia ki heʻene kau ākonga, ʻo pehē, “ʻOku pehē ʻe he kakai pe ko hai au ko e Foha ʻoe tangata?” (14) Pea nau pehē, “ʻOku lea ʻae niʻihi, ko Sione ko e Papitaiso; ko e niʻihi, ko ʻIlaisiā; mo e niʻihi, ko Selemaia, pe ha taha ʻoe kau palōfita.” (15) Pea pehēange ʻe ia kiate kinautolu, “Ka ʻoku pehē ʻekimoutolu ko hai au?” (16) Pea lea ʻa Saimone Pita, ʻo pehēange, “Ko koe ko e Kalaisi, ko e ʻAlo ʻoe ʻOtua moʻui.”
KO HAI ʻOKU MOU PEHĒ KO AU? → KO KOE KO E KALAISI, KO E ʻALO ʻO E ʻOTUA MOʻUI.
Mātiu 16:17Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea lea ʻa Sisu, ʻo pehēange kiate ia, “Saimone Pāsiona, ʻoku ke monūʻia: he naʻe ʻikai fakahā ia kiate koe ʻe he kakano mo e toto, ka ko ʻeku Tamai ʻoku ʻi he langi.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G601 apokalupto — fakahā
NAʻE ʻIKAI FAKAHĀ IA KIATE KOE ʻE HE KAKANO MO E TOTO → ʻEKU TAMAI ʻOKU ʻI HEVANI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko hono ua ʻoe fehuʻi ʻa Sīsū naʻe fakafoʻituitui, "ko hai kimoutolu ʻoku mou pehē ko au?" Ko e lea faka-Kalisi ʻoku tuʻu ʻi mui ʻi he lea "fakahā" ko e apokalupto (G601, ke toʻo ʻae fakapulipuli), pea naʻe toʻo ʻe he ʻOtua tonu ʻae fakapulipuli maʻa Pita. ʻE lava ke ako ʻe ha tokotaha ʻae ngaahi meʻa moʻoni mei he niʻihi kehe, ka ko hono ʻiloʻi tonu ʻoku hoko mai ia mei he ʻOtua.)
3. B. 'OKU 'IKAI HA TAHA 'E LAVA 'O HA'U, KA'E TOHO IA 'E HE TAMAI
Sione 6:44Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻE ʻikai ha tangata ʻe faʻa haʻu kiate au, ʻo kapau ʻe ʻikai tohoaki ia ʻe he Tamai ʻaia naʻa ne fekauʻi au: pea te u fokotuʻu ia ʻi he ʻaho fakamui. (45) Kuo tohi ʻi he kau palōfita, ‘Pea ʻe akonekina ʻakinautolu kotoa pē ʻi he ʻOtua.’ Ko ia ko e tangata kotoa pē kuo fanongo, pea kuo akonekina ʻi he Tamai, ʻoku haʻu ia kiate au.
ʻE ʻikai ha tangata ʻe faʻa haʻu kiate au, ʻo kapau ʻe ʻikai tohoaki ia ʻe he Tamai ʻaia naʻa ne fekauʻi au → Ko ia ko e tangata kotoa pē kuo fanongo, pea kuo akonekina ʻi he Tamai, ʻoku haʻu ia kiate au.
Ko ia, ʻoku mei he fanongo ʻae tui + mo e fanongo mei he folofola ʻae ʻOtua.
(Ko 'eku ngaahi fakakaukau fakafo'ituitui: Ko e toho ko e ngāue ia 'a e 'Otua, pea ko e fanongo ko e konga ia 'e lava 'e he tangata ke fai (Sione 6:44-45). 'Oku hoko mai 'a e tui 'i he fanongo ki he folofola 'a e 'Otua (Loma 10:17). 'Oku toho 'e he 'Otua 'a e kakai 'i he Tohi Tapu, ko ia 'oku 'ikai te ne li'aki 'a e Tohi Tapu.)
4. HA'U 'O MAMATA — KUO MAU FANONGO KIATE IA 'A KIMAUTOLU
Sione 1:45Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea ʻilo ʻe Filipe ʻa Nātaniela, ʻo ne pehē ki ai, “Kuo mau ʻilo ia naʻe tohi ki ai ʻa Mōsese ʻi he fono, mo e kau palōfita, ko Sisu ʻo Nāsaleti, ko e foha ʻo Siosefa.” (46) Pea lea ʻa Nātaniela kiate ia, “ʻE tupu ha lelei mei Nāsaleti?” Pea pehē ʻe Filipe kiate ia, “Haʻu ʻo mamata.”
KUO MAU ʻILOʻI IA, ʻA IA NAʻE TOHI KIAI ʻA MOSESE ʻI HE LAO, MO E KAU PALŌFITA → HAʻU KE SIO.
Sione 4:41Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea tui ʻae tokolahi kehe ko e meʻa ʻi heʻene lea ʻaʻana; (42) ʻO nau pehē ki he fefine, “Ko eni ʻoku mau tui, ka ʻoku ʻikai ʻi hoʻo lea: he kuo mau fanongo ʻekimautolu, pea mau ʻilo ko e Kalaisi moʻoni eni, ko e Fakamoʻui ʻo māmani.”
KUO MAU FANONGO KIATE IA ʻIA KIMAUTOLU PĒ + ʻILOʻI KO E MOʻONI KO E KALAISI ʻENI, KO E FAKAMOʻUI ʻO MĀMANI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Naʻe ʻikai fakakikihi ʻa Filipe mo Nātaniela, he ko e fakaafe kātoa ko e "haʻu ʻo mamata." Ko e kakai ʻo Samēlia naʻa nau fanongo muʻa fekauʻaki mo Sīsū meia ha fefine, ka naʻa nau toki fanongo ʻa Sīsū tonu pē. Ko hono fanongo pē ha lipooti fekauʻaki mo Sīsū ko e kamataʻanga pē ia, he kuo pau ke haʻu ʻae tokotaha kotoa pē ʻo fanongo tonu maʻana.)
5. KUMI 'I HE NGAAHI TOHITAPU — 'OKU NAU FAKAMO'ONI KIATE AU
Sione 5:39Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ ʻOku mou kumi lahi ʻi he ngaahi tohitapu koeʻuhi ʻoku mou ʻamanaki ke maʻu ai ʻae moʻui taʻengata: pea ko ia ia ʻoku fakamoʻoni kiate au.
KUMI KI HE NGAAHI TOHITAPU → KO KINAUTOLU IA ʻOKU FAKAMOʻONIʻI ʻO KAU KIATE AU.
Sione 20:30Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea naʻe fai moʻoni ʻe Sisu mo e ngaahi fakaʻilonga kehekehe ʻi he ʻao ʻo ʻene kau ākonga, ʻaia kuo ʻikai tohi ʻi he tohi ni: (31) Ka kuo tohi eni, koeʻuhi ke mou tui ko e Kalaisi ʻa Sisu, ko e ʻAlo ʻoe ʻOtua; pea ke mou maʻu ʻi hoʻomou tui ʻae moʻui ʻi hono huafa.
Ka kuo tohi eni, koeʻuhi ke mou tui ko e Kalaisi ʻa Sisu → pea ke mou maʻu ʻi hoʻomou tui ʻae moʻui ʻi hono huafa.
1 Pita 2:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea mou holi lahi, ʻo hangē ko e fānau toki fāʻeleʻi, ki he huʻahuhu taʻekākā ʻoe folofola, koeʻuhi ke mou tupu ai:
HANGE HA FANAU FO'OU + HOLI KI HE HUHU MĀ'OMĀ'ONI 'O E FOLOFOLA → KOE'UHI KE MOU LAHI AI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Naʻe pehē ʻe Sīsū ki he kakai ke nau kumi kiate ia ʻi he ngaahi tohi tapu. Naʻe tohi ʻe Sione ʻa ʻene Kōsipeli koeʻuhi ke tui ʻa e tokotaha lau, pea ke maʻu ʻae moʻui ʻi he huafa ʻo Sīsū. ʻOku inu ʻe ha pēpē fōfoʻa ʻae huhu ʻi he ʻaho kotoa pē, pea ʻoku totonu ke holi ʻae tui foʻou ki he folofola ʻi he founga tatau.)
6. E. KO ʻENI ʻA E MOʻUI TAʻENGATA — KE NAU ʻILO KOE
Sione 17:3Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea ko eni ʻae moʻui taʻengata, ko ʻenau ʻilo koe ko e ʻOtua moʻoni pe taha, mo Sisu Kalaisi, ʻaia naʻa ke fekau.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G1097 ginosko — ʻIloʻi
KO ʻENI ʻA E MOʻUI TAʻENGATA → KOE ʻILOʻI ʻE KINAUTOLU KOE + SĪSŪ KALAISI, ʻA IA KUO KE FEKAUʻI MAI.
Selemaia 24:7Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea te u foaki kiate kinautolu ha loto ke nau ʻiloʻi au, koeʻuhi ko au ko Sihova: pea te nau hoko ko hoku kakai, pea te u hoko ko honau ʻOtua: he te nau tafoki kiate au ʻaki honau loto kotoa.
Pea te u foaki kiate kinautolu ha loto ke nau ʻiloʻi au → he te nau tafoki kiate au ʻaki honau loto kotoa.
Mātiu 11:27Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Kuo tuku ʻae meʻa kotoa pē kiate au ʻe heʻeku Tamai: pea ʻoku ʻikai ʻilo ʻae ʻAlo ʻe ha taha, ka ko e Tamai pe; pea ʻoku ʻikai ʻilo ʻae Tamai ʻe ha taha, ka ko e ʻAlo pe, mo ia ʻe fakahā ia ki ai ʻe he ʻAlo.
ʻOKU ʻIKAI ʻILO ʻE HA TAHA ʻA E FOHA, KA KO E TAMAI + PEA MO IA ʻOKU LOTO ʻA E FOHA KE FAKAHĀ KIATE IA.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku fakamatalaʻi ʻe Sīsū ʻae moʻui taʻengata ko e ʻilo, kae ʻikai ko ha potu (Sione 17:3). Ko e lea faka-Kalisi ko ia ko e ginosko (G1097, ke ʻilo), ko hono ʻiloʻi ha tokotaha, kae ʻikai ko hono manatuʻi ha lisi. Naʻe talaʻofa ʻe he ʻOtua ʻae ʻilo tatau pē ʻi he Fuakava Motuʻa, "ha loto ke nau ʻiloʻi au," ko ia kole kiate ia ke ne foaki ʻae loto ko ia (Selemaia 24:7).)
7. ʻEVA — ʻEVA MO IA ʻI HE ʻAHO KI HE ʻAHO
(Ko 'eku ngaahi fakakaukau fakafo'ituitui: Kuo tu'u 'a e pēpē 'i hono va'e, pea ko eni kuo hoko mai 'a e 'eve'eva. Sio'i ha fo'i lea 'e taha 'i he lolotonga kotoa 'o e vaha'a ni, ko e fo'i lea "mo." Ko e 'eve'eva 'oku 'ikai ko ha laka lōloa 'e taha ka ko e ngaahi laka iiki lahi, 'oku fai 'i he 'aho taki taha 'i he nofo fakataha mo Sisu.)
8. A. HANGĒ KO HOʻOMOU MAʻU IA, KE MOU AʻEVA PEHĒ ʻIATE IA
ʻE faʻa ʻaʻeva ha toko ua, ka ʻoku ʻikai te na feʻofoʻofani pe?
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku fakahoko fakataha ʻe Paula ʻae maʻu mo e ʻeveʻeva ʻi ha fokotuʻutuʻu pē taha. ʻOku ʻeke ʻe ʻAmosi ʻae fehuʻi motuʻa taha ʻoku ʻeveʻeva ʻi he Tohi Tapu, pe ʻe lava ke ʻeveʻeva fakataha ʻae toko ua kapau ʻoku ʻikai ke nau loto taha. Ko hono ʻeveʻeva mo Sīsū ʻoku ʻuhinga ki hono loto taha mo ia ʻi he ʻaho kotoa pē, ʻi he laka taki taha.)
9. B. KOE'UHI KE NAU 'I AI MO IA
Maʻake 3:14Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea ne tuʻutuʻuni ʻae toko hongofulu ma toko ua, ke nau ʻiate ia, pea koeʻuhi ke ne fekau atu ʻakinautolu ke malanga
NA‘E FAKANOFO ‘E IA ‘A E TOKO HONGOFULU MA UA + KOE‘UHI KE NAU ‘I AI MO IA → KOE‘UHI KE NE FEKAU‘I KINAUTOLU KE ‘ALU ‘O MALANGA.
Kau ʻAposetolo 4:13Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea kuo nau mamata ki he taʻemāluʻia ʻa Pita mo Sione, mo nau ʻilo ko e ongo tangata meʻavale, pea taʻepoto, pea nau ofo; pea naʻa nau ʻilo kiate kinaua, naʻa na ʻia Sisu.
KO E KAKAI TAʻEAKO MO TAʻEʻILO → NAʻA NAU ʻILOʻI KIATE KINAUTOLU, KUO NAU ʻI AI MO SĪSŪ.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Lau ʻae fokotuʻutuʻu ʻoku ʻi loto ʻi he veesi ni, he ko hono ʻi ai mo Sisu ʻoku muʻomuʻa ia ʻi hono ngāue maʻa Sisu (Maake 3:14). ʻI he ngaahi taʻu ki mui, ko e fakamatala pē naʻe ʻilo ʻe he kaunga fakamaau ki he loto-toʻa ʻoe ongo tangata taʻe-akoʻi ko ʻena, ko e taimi naʻa na ʻi ai mo Sisu (Ngāue 4:13). Ko e taimi ʻoku fai mo Sisu ʻoku tuku ai ha faʻifaʻitaki ʻoku faʻa sio ai ʻae kakai kehe.)
10. TOʻO HOKU HAʻAMO KIATE KIMOUTOLU, MO AKO MEIATE AU
Mātiu 11:28Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ “Haʻu kiate au ʻakimoutolu kotoa pē ʻoku feinga mo māfasia, pea te u foaki ʻae fiemālie kiate kimoutolu. (29) Toʻo ʻeku haʻamonga kiate kimoutolu, pea mou ako ʻiate au; he ʻoku ou angavaivai mo angamalū: pea te mou ʻilo ai ʻae fiemālie ki homou laumālie. (30) He ʻoku faingofua pe ʻeku haʻamonga, pea ʻoku maʻamaʻa ʻeku kavenga.”
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G3129 manthano — ako
HAʻU KIATE AU + TOʻO HOKU HAʻAMO KIATE KIMOUTOLU, ʻO AKO MEIATE AU → TE MOU MAʻU AI ʻA E MĀLŌLŌ KI HOMOU LAUMĀLIE.
Luke 10:38Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea pehē, kuo nau fononga, pea ne hoko ki he potu kakai ʻe taha, pea ko e fefine ko Māʻata hono hingoa, ne ne maʻu ia ki hono fale. (39) Pea naʻe ai ʻa hono tokoua naʻe ui ko Mele, naʻe nofo foki ia ʻi he vaʻe ʻo Sisu, ʻo fanongo ki heʻene lea.
NAʻE NOFO ʻA MELE ʻI HE VAʻE ʻO SĪSŪ + FANONGO KI HEʻENE FOLOFOLA.
Luke 10:41Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea tala ʻe Sisu, ʻo ne pehēange kiate ia, “Māʻata, Māʻata, ʻoku ke femouʻekina mo fetokangaʻaki ʻi he ngaahi meʻa lahi: (42) ka ko e meʻa pe taha ʻoku ʻaonga: pea kuo fili ʻe Mele ʻae meʻa lelei, ʻaia ʻe ʻikai toʻo meiate ia.”
MĀTA, ʻOKU KE TOKANGA MO MAMAHI ʻI HE NGAAHI MEʻA LAHI → KO E MEʻA ʻE TAHA PĒ ʻOKU FIEMAʻU + KUO FILI ʻE MELE ʻAE KONGA LELEI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻI he kuonga muʻa, ko e haʻamo ko e ʻakau vaʻa naʻe fakahoko fakataha ʻae manu ʻe ua ʻi honau kia ke na toho fakataha ʻae kavenga ʻe taha, veʻekaha, mo e tuʻunga tokotaha. ʻOku fakaʻoange ʻe Sīsū ha kavenga fevahevaheʻaki, kae ʻikai ko ha lisi ʻo e ngaahi fono ke fua tokotaha. Naʻe ngāue mo hoha ʻa Mata, ka naʻe fili ʻe Mele ʻae meʻa pē taha ʻoku fiemaʻu, ʻo nofo ʻi he vaʻe ʻo Sīsū.)
11. 'OKU FANONGO 'EKU FANGA SIPI KI HOKU LE'O — PEA 'OKU NAU MUIMUI 'IATE AU
Sione 10:27Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻOku fanongo ʻeku fanga sipi ki hoku leʻo, ʻo hangē ko ʻeku tala kiate kimoutolu: pea ʻoku ou ʻiloa ʻakinautolu, pea ʻoku nau muimui ʻiate au: (28) Pea ʻoku ou foaki kiate kinautolu ʻae moʻui taʻengata; pea ʻe ʻikai ʻaupito te nau ʻauha, pe ʻe ʻikai ha taha te ne hamusi ʻakinautolu mei hoku nima.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G190 akoloutheo — muimui
ʻOKU FANONGO ʻEKU FANGA SIPI KI HOKU LEʻO + ʻOKU NAU MUIMUI KIATE AU → ʻOKU OU FOAKI KIATE KINAUTOLU ʻA E MOʻUI TAʻENGATA.
Sione 14:21Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Ko ia ʻoku ne maʻu ʻeku ngaahi fekau, ʻo fai ki ai, ko ia ia ʻoku ʻofa kiate au: pea ko ia ʻoku ʻofa kiate au, ʻe ʻofa ʻa ʻeku Tamai kiate ia, pea te u ʻofa mo au kiate ia, pea te u fakahā au kiate ia.”
Ko ia ʻoku ne maʻu ʻeku ngaahi fekau, ʻo fai ki ai, ko ia ia ʻoku ʻofa kiate au → pea te u ʻofa mo au kiate ia, pea te u fakahā au kiate ia.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku feʻunga fakatouʻosi ʻae ʻiloʻi, he ʻoku fanongo ʻae fanga sipi ki he leʻo ʻo Sīsū, pea ʻoku ʻilo ʻe Sīsū ʻae fanga sipi (Sione 10:27). ʻOku ne talaʻofa "Te u fakahā au kiate ia," pea ko hono ʻuhinga ʻo e fakahā ko hono fakahā mahino (Sione 14:21). Talangofua ki he meʻa ʻoku ke ʻilo kimuʻa, pea ʻe fakahā ʻe Sīsū kiate koe ʻa e toe lahi ange.)
12. E. KO E FOLOFOLA ʻA KALAISI ʻIATE KIMOUTOLU — PEA MO KALAISI ʻIATE KIMOUTOLU
Kolose 3:16Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ke nofoʻia ʻo lahi ʻaupito ʻakimoutolu ʻe he folofola ʻa Kalaisi ʻi he poto kotoa pē; pea mou feakonakiʻaki mo fetokoniʻaki ʻi he ngaahi saame, mo e lea mālie, mo e ngaahi hiva fakalaumālie, ʻo hiva mo e ʻofa ʻi homou loto ki he ʻEiki. (17) Pea ʻilonga ʻaia ʻoku mou fai ʻi he lea pe ʻi he ngāue, fai kotoa pē ʻi he huafa ʻoe ʻEiki ko Sisu, ʻo fakafetaʻi ki he ʻOtua ko e Tamai ʻiate ia.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G1774 enoikeo — nofo
TUKU KE NOFO FIEFIA ʻA E FOLOFOLA ʻA KALAISI ʻIATE KIMOUTOLU → FAI ʻA E MEʻA KOTOA PĒ ʻI HE HUAFA ʻO E ʻEIKI KO SĪSŪ.
Kolose 1:27Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻAkinautolu ʻoku finangalo ʻae ʻOtua ke fakahā ki ai ʻae koloa ʻoe lelei lahi ʻoe meʻa fakalilolilo ni ki he kakai Senitaile: ko Kalaisi ʻiate kimoutolu, ko e ʻamanaki lelei ki he hakeakiʻi:
KO E FAKALILOLILO KO ENI = KO KALAISI 'IATE KIMOUTOLU, KO E 'AMANAKI 'O E LANGILANGI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko e foʻi lea "nofoʻia" ko e enoikeo (G1774, ke nofo ʻi ha fale), ko e lea ki ha tokotaha nofoʻanga, kae ʻikai ko ha ʻāunofo. ʻOku totonu ke nofoʻia koe ʻe he folofola ʻa Kalaisi ʻo hangē ha tokotaha nofoʻanga, koeʻuhi ʻoku ʻikai lava ha ʻaʻahi noa pē. Kolose 3:17 ʻoku ne ʻufiʻufi ai ʻa e ʻaho kātoa, ko ia ʻoku ʻikai ha houa ʻe tuʻu tuʻunga mei he ʻeveʻeva.)
13. LELE ʻI HE FEʻAUHI — FAKAHĀ HONO HUAFA, FAKAVAIVAI ʻO HANGĒ KO HA SŌTIA
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko eni kuo hoko ʻae ʻeveʻeva ko ha fekai, pea kuo hoko ha tali fakafoʻituitui ko ha tali fakahā. ʻOku ngāueʻaki ʻe he Tohitapu ʻa e fakatātā ʻe ua ki he vahaʻa ni, ko ha tokotaha lele ʻoku ne feinga ki he fakamālie, mo ha sōtia ʻoku ne foaki kātoa hono sino ki hono ʻeikitau. ʻOku totongi ʻaki ha meʻa ʻe he ongo fakatātā fakatouʻosi ni, pea ʻoku ngata lelei fakatouʻosi.)
14. A. FAKAHĀ IA ʻI HE ʻAO ʻO E KAKAI
Mātiu 10:32Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Pea ko ia ia ʻe fakahā au ʻi he ʻao ʻoe kakai, te u fakahā foki ia ʻi he ʻao ʻo ʻeku Tamai ʻoku ʻi he langi. (33) Ka ko ia te ne liʻaki au ʻi he ʻao ʻoe kakai, te u liʻaki foki ia ʻi he ʻao ʻo ʻeku Tamai ʻoku ʻi he langi.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G3670 homologeo — fakahā
Pea ko ia ia ʻe fakahā au ʻi he ʻao ʻoe kakai → te u fakahā foki ia ʻi he ʻao ʻo ʻeku Tamai ʻoku ʻi he langi.
15. FAKAKAUKAU KEHEKEHE, KAINGA TATAU — ko e talaʻofa ʻe taha, naʻe leaʻaki ʻi he Kōsipeli ʻe ua
Luke 12:8Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“ʻOku ou tala foki kiate kimoutolu, Ko ia ia te ne fakahā au ʻi he ʻao ʻoe kakai, ʻe fakahā foki ia ʻe he Foha ʻoe tangata ʻi he ʻao ʻoe kau ʻāngelo ʻae ʻOtua.
Ko ia ia te ne fakahā au ʻi he ʻao ʻoe kakai → ʻe fakahā foki ia ʻe he Foha ʻoe tangata ʻi he ʻao ʻoe kau ʻāngelo ʻae ʻOtua.
(Ko hoku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko hono fakahā ʻo Sisu, homologeo (G3670, ke lea tatau), ʻoku ʻuhinga ki he lea ʻāsili ki heʻene meʻa ʻoku lea ki ai ʻa e Tohitapu ʻo kau kiate ia. ʻOku fakahā ʻe Mātiu ʻa e talia ʻo e fakahā ʻi he lea "ʻi he ʻao ʻo ʻeku Tamai ʻa ia ʻoku ʻi he langi," pea ʻoku fakahā ʻe Luke ʻa e fakahā tatau kuo talia "ʻi he ʻao ʻo e kau ʻāngelo ʻa e ʻOtua." Lea ʻaki ʻa e huafa ʻo Sisu ʻi he ʻao ʻo e kakai ʻi māmani, pea te ne lea ʻaki ho huafa ʻi he ʻao ʻo langi.)
16. E. 'OKU 'IKAI TE MAU LAVA KE TA'OFI 'EMAU LEA
Kau ʻAposetolo 4:19Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka naʻe lea atu kiate kinautolu ʻa Pita mo Sione, ʻo pehē, “Mou fifili, pe ʻoku lelei ʻa fē ʻi he ʻao ʻoe ʻOtua, ʻa ʻema talangofua kiate kimoutolu, pē ki he ʻOtua. (20) Koeʻuhi ʻoku ʻikai te ma faʻa taʻofi ʻema leaʻaki pe ʻae ngaahi meʻa kuo ma mamata mo fanongo ai.”
Koeʻuhi ʻoku ʻikai te ma faʻa taʻofi ʻema leaʻaki pe ʻae ngaahi meʻa kuo ma mamata mo fanongo ai.
Kau ʻAposetolo 5:41Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea naʻa nau ʻalu mei he ʻao ʻoe kau fakamaau ʻi he fiefia, koeʻuhi kuo nau ʻaonga ke kātaki ʻae fakamā koeʻuhi ko hono huafa. (42) Pea naʻe ʻikai tuku ʻenau ako mo ʻenau malangaʻaki ʻa Sisu Kalaisi, ʻi he ʻaho kotoa pē, ʻi he falelotu lahi, pea mo e fale kotoa pē.
ʻI HE FIEFIA HE NAU LAU ʻOKU NAU TAAU KE KĀTAKIʻI ʻAE MĀ KOEʻUHI KO HONO HUAFA → NAʻE ʻIKAI TE NAU TUKU ʻAE AKOʻI MO E MALANGAʻAKI ʻO SĪSŪ KALAISI.
1 Pita 4:16Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka ʻoka tautea ha taha koeʻuhi ko ʻene anga fakaKalisitiane, ke ʻoua naʻa mā ai ia; kae tuku muʻa ʻae fakaongoongolelei ki he ʻOtua koeʻuhi ko ia.
KAPAU ʻOKU MAMAHI HA TAHA ʻI HEʻENE HOKO KO HA KALISITIANE, ʻOUA NAʻA MĀ AI IA → KE NE FAKALĀNGILANGIʻI ʻA E ʻOTUA.
(Ko hoku ngaahi fakakaukau fakafo'ituitui: Na'e 'ikai lava 'e he kau 'apositolo ke ta'ofi 'enau lea fekau'aki mo Sīsū, koe'uhi ko ha taha 'oku 'ikai lava ke ne nofo longo pē fekau'aki mo ha taha 'oku 'ilo mo'oni 'e he taha ko ia. Ko e 'ilo 'oku ne fakatupunga 'a e leá, ko ia 'oku fakatupunga 'e he vahefonua 'uluakí 'a e vahefonua ko ení. Ko e hingoa "Kalisitiane" 'oku fua ai 'a e huafa 'o Kalaisi, ko ha 'uhinga ke fakalāngilangi'i 'a e 'Otua, 'ikai ko ha kavenga ke fakafufū.)
17. FOAKI 'AKIMOUTOLU HANGE HA SOTIA — TUI 'A E MAHAFU 'O E MAAMA
Loma 12:1Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko eni, ʻe kāinga, ʻoku ou kole ai kiate kimoutolu, ko e meʻa ʻi he ngaahi ʻaloʻofa ongongofua ʻae ʻOtua, ke mou ʻatu homou sino ko e feilaulau moʻui, mo māʻoniʻoni, mo lelei ki he ʻOtua, ʻaia ko e ngāue ʻoku taau mo kimoutolu ke fai.
FOAKI HOMOU SINO KO E FEILAULAU MOʻUI + MĀʻONIʻONI, PEA TALI ʻE HE ʻOTUA.
Loma 13:12Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Kuo tei ʻosi ʻae pō, ʻoku ofi ʻae ʻaho: ko ia ke tau liʻaki ʻae ngaahi ngāue ʻoe poʻuli, pea tau ʻai ʻae mahafu ʻoe maama. (13) Ke tau felakaʻi ʻo matamatalelei, ʻo taau mo e ʻaho; ʻikai ʻi he kātoanga kai mo e faʻa konā, pe ʻi he feʻauaki mo e angafakalielia, pea ʻikai ʻi he fekeʻikeʻi mo e meheka. (14) Ka ke ʻai ʻekimoutolu ʻae ʻEiki ko Sisu Kalaisi, pea ʻoua naʻa tokonaki maʻae ngaahi holi ʻoe kakano.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G3696 hoplon — mahafu
LI‘AKI ‘A E NGAAHI NGAUE ‘A E FAKAPO‘ULI + TUI ‘A E MAHAFU ‘O E MAAMA → MOU TUI KIATE KIMOUTOLU ‘A E ‘EIKI KO SISU KALAISI.
(Ko hoku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko e lea "fokotuʻu" ko e paristemi (G3936, ke tuʻu ofi, ke foaki), ko e lea ki ha tautea ʻoku ne ʻatu ʻa hono sino kotoa ki heʻene ʻeiki tau. ʻOku pehē ʻe he veesi 12 ke ʻai ʻa e mahafutau ʻo e maama, pea ʻoku pehē ʻe he veesi 14 ke ʻai ʻa e ʻEiki ko Sisu Kalaisi (Loma 13:12, Loma 13:14). Ko e mahafutau ʻoku ʻikai ko ha meʻa ka ko ha Tokotaha, ko ia ʻoku ʻikai ngata pe ʻi he tautea ke tau maʻa Sisu ka ʻoku ne toe kofuʻi ia.)
18. TULI ATU KI HE FAKAILONGA — LAHI ANGE 'I HE KAU IKUNA 'IA IA
Filipai 3:13Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻE kāinga, ʻoku ʻikai teu pehē kuo u lavaʻi: ka ko eni pe taha, ʻoku ou fakangaloʻi ʻae ngaahi meʻa ki mui, kau mafao atu ki he ngaahi meʻa ki muʻa (14) ʻOku ou mafao atu ki he fakaʻilonga, ko e koloa ʻoe ui māʻolunga ʻae ʻOtua ʻia Kalaisi Sisu.
ʻoku ou fakangaloʻi ʻae ngaahi meʻa ki mui → ko e koloa ʻoe ui māʻolunga ʻae ʻOtua ʻia Kalaisi Sisu.
Loma 8:35Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko hai te ne fakamāvae ʻakitautolu mei he ʻofa ʻa Kalaisi? ʻAe mahaki, pe ko e mamahi, pe ko e fakatanga, pe ko e honge, pe ko e telefua, pe ko e tuʻutāmaki, pe ko e heletā? (36) ʻO hangē ko ia kuo tohi, “Koeʻuhi ko koe ʻoku tāmateʻi ʻakimautolu ʻi he ʻaho kotoa pē; pea lau ʻakimautolu ʻo hangē ko e fanga sipi ki he tāmateʻi.” (37) Ka ʻi he ngaahi meʻa ni kotoa pē ʻoku tau ikuna pea mālohi lahi ʻiate ia naʻe ʻofa kiate kitautolu.
Ko hai te ne fakamāvae ʻakitautolu mei he ʻofa ʻa Kalaisi? → Ka ʻi he ngaahi meʻa ni kotoa pē ʻoku tau ikuna pea mālohi lahi ʻiate ia naʻe ʻofa kiate kitautolu.
Fakahā 12:10Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea ne u ongoʻi ʻae leʻo lahi ʻi he langi, naʻe pehē, “Ko eni kuo hoko mai ʻae fakamoʻui, mo e mālohi, mo e puleʻanga ʻo hotau ʻOtua, mo e mālohi ʻo hono Kalaisi: he kuo lī ki lalo ʻae fakakovi ʻo hotau kāinga, ʻaia naʻa ne fakakoviʻi ʻakinautolu ʻi he ʻao ʻo hotau ʻOtua ʻi he ʻaho mo e pō. (11) Pea naʻa nau ikuna ia ʻaki ʻae taʻataʻa ʻoe Lami, mo e lea ʻo ʻenau fakamoʻoni; pea naʻe ʻikai te nau mamae ki heʻenau moʻui ka nau mate.
NAU IKUNA'I IA 'AKI 'A E TOTO 'O E LAMU + 'AKI 'A E LEA 'O 'ENAU FAKAMO'ONI.
(Ko hoku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku fakangaloʻi ʻe Paula ʻa e ngaahi meʻa kuo hili pea ʻoku ne fakahoko atu ki he mata ʻe taha, "ko e uiuiʻi māʻolunga ʻa e ʻOtua ʻia Kalaisi Sisu" (Filipai 3:14). Ko e fekei ʻo e akonaki ko ʻeni ko e fekei ki ha Tokotaha, kae ʻikai ko ha feituʻu. Naʻe ikuʻi ʻe he kau ikuna ʻi he taʻataʻa ʻo Sisu, ʻa ia ʻoku ui ko e Lami ʻa e ʻOtua, pea ʻi he lea ʻo ʻenau fakamoʻoni, ko ia ko hono vahevahe ʻo hono huafa ʻoku ikuna ai ʻa e tokotaha lele (Fakahā 12:11).)
19. KO E LAINE FAKA'OSI — LE'OLE'O KIATE IA, PEA MAMATA KI HONO FOFONGA
(Ko 'eku ngaahi fakakaukau fakafo'ituitui: Ko e ngata'anga 'o e fe'auhi ni 'oku 'ikai ko ha 'ā ka ko ha fofonga. 'Oku fakahā mai 'e he Tohi Tapu 'a e mo'oni 'o e toe ha'u 'a Sisu, ka 'oku 'ikai te ne fakahā mai 'a e taimi totonu. 'Oku 'ikai 'ilo 'e ha taha 'a e 'aho, ko ia ko e fekau ke le'o 'oku ko e ngāue kātoa ia.)
20. A. TE NE HĀ MAI 'I HONO TAIMI HONO UA
Hepelū 9:27Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea hangē kuo pau ke mate ʻo tuʻo taha ʻae kakai, kae hili ia ko e fakamaau: (28) Pea pehē foki, kuo feilaulau ʻaki ʻa Kalaisi ʻo liunga taha, ke ne fua ʻae ngaahi hia ʻae tokolahi; pea ʻe fakahā ia ko hono liunga ua, kiate kinautolu ʻoku ʻamanaki kiate ia, ki he fakamoʻui, ka ʻe ʻikai ke ʻave ʻae angahala.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G553 apekdechomai — sio
NAʻE FOAKI TUʻO TAHA ʻA KALAISI KE NE FUA ʻAE ANGAHALA ʻOE TOKOLAHI → PEA ʻE TOE HĀ MAI IA KO HONO TUʻO UA KIATE KINAUTOLU ʻOKU NAU TATALI KI AI.
1 Tesalonaika 5:1Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka ko e meʻa ʻi he ngaahi kuonga mo e ngaahi faʻahitaʻu, ʻoku ʻikai ʻaonga, ʻe kāinga, ke u tohi kiate kimoutolu. (2) He ʻoku mou ʻilo fakapapau, ko e ʻaho ʻoe ʻEiki ʻoku haʻu ʻo hangē ko e kaihaʻa ʻi he poʻuli.
ko e ʻaho ʻoe ʻEiki ʻoku haʻu ʻo hangē ko e kaihaʻa ʻi he poʻuli.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko e fo'i lea Kalisi ʻoku fakahoko ʻaki ʻae fo'i lea "sio" ko e apekdechomai (G553, ke ʻamanaki kakato), ko ha tokotaha ʻoku fakatokanga ki muʻa ʻi he ʻaho kotoa, kae ʻikai ke sio hake pē ha taimi ʻe taha. ʻOku toki tala ʻe Paula ki ha siasi kātoa ko e ʻaho ʻoku hoko mai ʻo hangē ha kaihaʻa ʻi he poʻuli, ko ia ʻoku ʻikai fiemaʻu ha alenite ki he siasi. Ko e fakafokifā ʻoku ʻikai ko ha ʻuhinga ki he manavahē ka ko e ʻuhinga ki he leʻo.)
21. B. LE'O — KO E FEKAU 'E TAHA NA'E FOAKI KI HE KAKAI KOTOA PĒ
Mātiu 24:42Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ “Ko ia leʻo: he ʻoku ʻikai te mou ʻilo ʻae feituʻulaʻā ko ia ʻe haʻu ai homou ʻEiki.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G1127 gregoreo — le'o
¶ “Ko ia leʻo + he ʻoku ʻikai te mou ʻilo ʻae feituʻulaʻā ko ia ʻe haʻu ai homou ʻEiki.
22. FAKAKAUKAU KEHEKEHE, KAINGA TATAU — ko e fekau tatau, ʻi he Kōsipeli ʻe ua
Pea ko ia ʻoku ou tala kiate kimoutolu, ʻoku ou tala ki he kakai kotoa pē, Leʻo.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻoku lēkooti ʻe Matiu ʻa e gregoreo (G1127, ke tuʻu ʻā), pea ʻoku lēkooti ʻe Maake ʻa e agrupneo (G69, ke taʻemohe), fakataha mo e ngaahi lea tānaki "mo lotu." ʻOku fakamatalaʻi fakataha ʻe he ongo lea ni ha tamaioʻeiki ʻe taha ʻoku ne fofola hono mata mo ne kei lea maʻu pē ki heʻene ʻeiki. ʻOku pehē ʻe Sīsū ʻoku kau ʻae fekau ni ki he kakai kotoa pē, ko ia ko e vakai ko e tuʻunga tuʻu ia ʻo e kau tui kotoa pē (Maake 13:37).)
1 Tesalonaika 5:5Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko e fānau ʻae maama ʻakimoutolu kotoa pē, mo e fānau ʻae ʻaho: ʻoku ʻikai ʻoe pō ʻakitautolu, pe ʻoe poʻuli. (6) Ko ia ke ʻoua naʻa mohe ʻakitautolu, ʻo hangē ko e niʻihi; ka tau leʻo pea tau fakapotopoto.
KO KIMOUTOLU KOTOA KO E FĀNAU ʻO E MAAMA → ʻOUA TE TAU MOHE + KAE TAU LEʻO MO FAKAPOTOPOTO.
23. MONŪ'IA 'A E KAU TAMAIO'EIKI KO IA, 'OKU 'ILO 'OKU NAU LE'O
Luke 12:35Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗“Tuku ke nonoʻo pe homou noʻotanga vala, pea ulo hoʻomou ngaahi maama. (36) Pea ke tatau ʻakimoutolu mo e kau tangata ʻoku tatali ki he liliu mai ʻa honau ʻeiki mei he taʻane; koeʻuhi ka haʻu ia ʻo tukituki, ke nau toʻo leva kiate ia. (37) ʻOku monūʻia ʻae kau tamaioʻeiki ko ia, ʻoka haʻu ʻae ʻeiki pea ne ʻilo ʻoku nau leʻo: ko e moʻoni ʻoku ou tala kiate kimoutolu, te ne nonoʻo ia, ʻo pule ke nau nofo hifo ki he kai, pea haʻu ia ʻo tauhi ʻakinautolu.
TUKU KE NONOʻO HOMOU NGAAHI NOʻOTANGA KOFU, MO E VELA HOʻOMOU NGAAHI MAAMA → ʻOKU MONŪʻIA ʻAE KAU TAMAIOʻEIKI KO IA, ʻAIA ʻOKA HAʻU ʻAE ʻEIKI ʻE ʻILOʻI KINAUTOLU ʻOKU NAU LEʻO.
Fakahā 3:11Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Vakai, ʻoku ou haʻu fakavave: kuku ke maʻu ʻaia ʻoku ke maʻu, ke ʻoua naʻa faʻao ho pale ʻe ha taha kehe.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G5035 tachu — vave
Vakai, ʻoku ou haʻu fakavave → kuku ke maʻu ʻaia ʻoku ke maʻu, ke ʻoua naʻa faʻao ho pale ʻe ha taha kehe.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakatautaha: ʻI he ngaahi kuonga muʻa, naʻe noʻo ʻe ha tokotaha ʻa hono kofu tōtōlofa ʻaki ha noʻo ki muʻa ʻi hano fai ha ngāue faingataʻa, ko ia ko ha kofu kuo noʻo mo ha maama vela ʻoku ʻuhinga ki ha fale kuo mateuteu mo tō. Pea ʻoku toe tānaki ʻe Sīsū ha ngataʻanga ʻe ʻikai fakakaukau ke ngaohi ʻe ha taha, he ʻoku noʻo ʻe he ʻeiki foki ʻa hono kofu ʻoʻona, ʻo fakanofo ʻae kau tamaioʻeiki naʻe leʻo ʻi he keinangaʻanga, pea tauhi ia kinautolu ʻaki hono nima ʻoʻona. ʻOku tatali ʻae tamaioʻeiki ʻoku leʻo ki ha kai efiafi, ʻo ʻikai ʻi he manavahē.)
24. KO SĪSŪ KALAISI ʻOKU TATAU PĒ — ʻANEAFI, MO E ʻAHO NI, PEA TAʻENGATA
Ko Sisu Kalaisi ʻoku tatau ʻi he ʻaneafi, mo e ʻaho ni, pea taʻengata.
Fakahā 1:8Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻOku pehē ʻe he ʻEiki, “Ko au ko e ʻAlifa mo e ʻOmeka, ko e kamataʻanga mo e ngataʻanga, ʻaia ʻoku ʻi ai, pea naʻe ʻi ai, pea ko ia ia ʻe ʻi ai, ko e Māfimafi.”
ʻOku pehē ʻe he ʻEiki + ʻaia ʻoku ʻi ai, pea naʻe ʻi ai, pea ko ia ia ʻe ʻi ai, ko e Māfimafi.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: ʻOku ʻikai hiki ʻae laine fakaʻosi, he ʻoku tatau pē ʻa Sīsū Kalaisi ʻi he ngaahi tafaʻaki ʻe tolu ʻo e taimi (Hepelu 13:8). Ko e ʻAlifa mo e ʻOmeka ko e mataʻitohi ʻuluaki mo e mataʻitohi fakaʻosi ia ʻi he alifabeti faka-Kalisi, ko ia ʻoku tuʻu ai ʻa Sīsū ʻi hono ongo mata ʻo e talanoa kotoa. Ko e mata ʻi he laine fakaʻosi ʻe ʻikai ko ha mata ʻo ha muli.)
25. E. FEʻITAENGA — ʻILOʻI ʻO HANGĒ KO ʻENE ʻILOʻI AU
Saame 17:15Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka ko au, te u mamata ki ho fofonga ʻi he māʻoniʻoni: te u fiemālie au, ʻo kau ka ʻā hake, ʻi ho tatau.
te u mamata ki ho fofonga ʻi he māʻoniʻoni → te u fiemālie au, ʻo kau ka ʻā hake, ʻi ho tatau.
1 Sione 3:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻE kāinga ʻofeina, ko eni ko e fānau ʻae ʻOtua ʻakitautolu, pea ʻoku teʻeki ai hā mai pe te tau hoko ko e hā: ka ʻoku tau ʻilo, ʻoka hā mai ia, te tau tatau pe mo ia; he te tau mamata totonu kiate ia. (3) Pea ko ia kotoa pē ʻoku ne maʻu ʻae ʻamanaki lelei ni ʻiate ia, ʻoku ne fakamaʻa ia, ʻo hangē ko e maʻa ʻaʻana.
LEA MĀHINO FAKAKALESI⚑ G3700 optanomai — mamata
'I HE'ENE HĀ MAI, TE TAU HOKO 'O HANGĒ KO IA + TE TAU MAMATA KIATE IA 'O HANGĒ KO IA 'OKU 'I AI → KO E TANGATA KOTOA PE 'OKU MA'U 'A E 'AMANAKI NI 'IATE IA 'OKU NE FAKAMA'A IA.
1 Kolinitō 13:12Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗He ko eni, ʻoku tau fakaʻasiʻasi ʻi he sioʻata fakapoʻupoʻuli; ka ʻe ʻi ai ʻae mata ki he mata: ʻoku ou ʻilo fakakonga eni; ka te u ʻilo ai, ʻio, ʻo hangē ko hono ʻiloʻi au.
ʻOKU TAU MAMATA HE TAIMI NI ʻI HE SIOʻATA, ʻO FAKAPOʻULI PE + KA TE TAU FEʻOFOʻOFANI MATA KI MATA → PEA TE U ʻILO ʻO HANGĒ KO HONO ʻILO AU.
Fakahā 22:3Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea ʻe ʻikai kei ai ha malaʻia: he ko e ʻafioʻanga ʻoe ʻOtua mo e Lami ʻe tuʻu ʻi ai; pea ʻe tauhi ia ʻe heʻene kau tamaioʻeiki: (4) Pea te nau mamata ki hono fofonga pea ʻe ʻi honau foʻi laʻē ʻa hono huafa.
‘E TAUHI ‘E HONO KAU SEVANITI KIATE IA → TE NAU MAMATA KI HONO FOFONGA + ‘E ‘I HONAU LAE ‘A HONO HINGOA.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: Ko e potu eni kuo hoko ai ʻae ʻeveʻeva kātoa, he te tau hangē ko Sīsū ʻi heʻetau mamata kiate ia ʻo hangē ko ia ia (1 Sione 3:2). Ko e tokotaha ʻoku ne fua ʻa e ʻamanaki lelei ni ʻoku ne fakamaʻa ia ʻi he lolotonga ni, koeʻuhi ʻoku ne ʻamanekina ke fetaulaki mo Sīsū. Ko e ʻiloʻi naʻe kamata ko ha totolo ʻoku ngata ʻi he fetaulaki fofonga ki fofonga (1 Kolinito 13:12).)
GUTU 'O E TOKOUA
Siope 19:25Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗He ʻoku ou ʻilo ʻoku moʻui ʻa hoku Huhuʻi, pea ʻe tuʻu ia ʻi māmani ʻi he ʻaho fakamui. (26) Pea ka ʻosi hoku kili pea maumau hoku sino, ka te u mamata ʻi hoku kakano ki he ʻOtua: (27) ʻAia te u mamata ki ai maʻaku, pea ʻe vakai ki ai ʻa hoku mata, pea ʻikai ha taha kehe; “Neongo ʻae ʻauha ʻa hoku ngaahi kupuʻi sino ʻiate au.
He ʻoku ou ʻilo ʻoku moʻui ʻa hoku Huhuʻi → ka te u mamata ʻi hoku kakano ki he ʻOtua + pea ʻe vakai ki ai ʻa hoku mata, pea ʻikai ha taha kehe.
Saame 17:15Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka ko au, te u mamata ki ho fofonga ʻi he māʻoniʻoni: te u fiemālie au, ʻo kau ka ʻā hake, ʻi ho tatau.
TE U SIO KI HO FOFONGA + TE U FIEMĀLIE, ʻOKA U ʻĀ HAKE.
1 Sione 3:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻE kāinga ʻofeina, ko eni ko e fānau ʻae ʻOtua ʻakitautolu, pea ʻoku teʻeki ai hā mai pe te tau hoko ko e hā: ka ʻoku tau ʻilo, ʻoka hā mai ia, te tau tatau pe mo ia; he te tau mamata totonu kiate ia.
ʻOKA HĀ MAI IA → TE TAU MAMATA KIATE IA ʻO HANGĒ KO IA.
2 Kolinitō 13:1Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko hono liunga tolu eni ʻo ʻeku ʻalu atu kiate kimoutolu. “ʻI he ngutu ʻoe fakamoʻoni ʻe toko ua pe toko tolu ʻe fakamoʻoni ʻae lea kotoa pē.”
ʻI he ngutu ʻoe fakamoʻoni ʻe toko ua pe toko tolu ʻe fakamoʻoni ʻae lea kotoa pē.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakatautaha: ʻOku tuʻu ha kau fakamoʻoni ʻe toko tolu ʻi he ngataʻanga ʻo e ʻeveʻeva ni, he naʻe pehē ʻe Siope, mo Tēvita, mo Sione fakatouʻosi te nau mamata ki he ʻOtua. Naʻe moʻui ʻa e kau tangata toko tolu ni ʻi he kuonga kehekehe ʻe tolu ʻo māmani, ka ʻoku nau ʻomi ha fakamoʻoni ʻe taha. ʻOku pehē ʻe he Tohi Tapu “ ʻi he fofonga ʻo e ongo pe tokolahi fakamoʻoni ʻe fokotuʻumaʻu ai ʻae lea kotoa pe,” ko ia ʻoku ngata ʻae ʻeveʻeva mo e ʻOtua ʻi he mamata ki he ʻOtua (2 Kolinito 13:1).)
'AE MALU MO HONO FAKAHOKO
Fakakaukau ki ha 'ata 'oku tokoto 'i he kelekele. 'Oku ke lava 'o sio ki he fōtunga 'o e 'atá. Ko e fōtunga pē 'e 'ikai ne fakahā mai kiate koe ko e hā 'oku fakatupunga 'a e 'atá. 'Oku kei fakalilolilo 'a e 'atá kae'oua ke fakahā mai 'e he maama mo'oní 'a e me'a totonu ko ia. Pea 'oku ke toki sio kimu'a ki he 'atá. 'Oku ke sio ai na'e fua 'e he 'atá 'a e fōtunga 'o e me'a ko ia mei mu'a. Ko e ngaahi ta'unga 'o e Fuakava Motu'á ko e ngaahi 'ata ia 'oku hangē ko ia. Ko e ngaahi 'ata mo'oni ia, na'e fakafōtunga mo'oni 'e ha sino mo'oni. 'Oku ui 'e he Tohi Tapu 'a e ngaahi ta'ungá ko e "'ata 'o e ngaahi me'a ke hoko mai" (Kolose 2:17). 'Oku pehē 'i he fo'i veesi tatau, "ka ko e sino 'o Kalaisí." Ko e 'ata "'oku 'ikai ko e fōtunga tofu'a" (Hepelu 10:1). Na'e 'ikai lava 'e ha taha 'o lau 'a e mo'oni kotoa mei he 'ata tokotaha pē. 'Oku 'ikai te tau langa ha akonaki 'i ha 'ata tokotaha pē. 'Oku tau ui pē ha me'a ko ha 'ata 'i he taimi kuo fakahā mai 'e he maama 'o e Fuakava Fo'oú 'a e sino 'oku kau ki ai 'a e 'atá. 'I he konga ko ení, 'oku hingoa'ia hangatonu 'e he maama 'o e Fuakava Fo'oú 'a e sino ko ia.
1.ʻEkisotosi 13:21Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Pea naʻe hāʻele ʻo muʻomuʻa ʻiate kinautolu ʻa Sihova ʻi he pou ʻao ʻi he ʻaho, ke tataki ʻakinautolu ʻi he hala: pea mo e pou afi ʻi he poʻuli, ke fakamaama kiate kinautolu; ke nau ʻalu ʻaho, mo ʻalu ʻi he poʻuli: (22) Naʻe ʻikai te ne hiki ʻo ʻave ʻae pou ʻao ʻi he ʻaho, pe ko e pou afi ʻi he poʻuli mei he ʻao ʻoe kakai.
NGAAHI LEA MĀHU'INGA FAKAHEPELŪ⚑ H5982 ammud — pou
NAʻE MUʻOMUʻA ʻA SIHOVA ʻIATE KINAUTOLU ʻI HE ʻAHO ʻI HA POU ʻAO → NAʻE ʻIKAI TE NE TOʻO ʻAE POU MEI HE ʻAO ʻOE KAKAI.
2.Sione 8:12Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗¶ Pea toe lea ai ʻa Sisu kiate kinautolu, ʻo pehē, “Ko au ko e maama ʻo māmani: ko ia ʻoku muimui ʻiate au, ʻe ʻikai ʻalu ia ʻi he poʻuli, ka ʻe ʻiate ia ʻae maama ʻoe moʻui.”
KO AU KO E MAAMA ʻO MĀMANI → KO IA ʻOKU MUIMUI ʻIATE AU, ʻE ʻIKAI TE NE ʻALU ʻI HE POʻULI, KA TE NE MAʻU ʻAE MAAMA ʻO E MOʻUI.
3.1 Kolinitō 10:1Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ka ʻoku ʻikai ko hoku loto ʻe kāinga, ke mou taʻeʻilo, naʻe ʻi he malumalu ʻoe ʻao ʻa ʻetau ngaahi tamai kotoa pē, pea naʻa nau ʻalu atu kotoa pē ʻi he tahi; (2) Pea naʻe papitaiso kotoa pē ia Mōsese ʻi he ʻao pea ʻi he tahi; (3) Pea naʻa nau kai kotoa pē ʻi he meʻakai fakalaumālie pe taha; (4) Pea naʻa nau inu kotoa pē ʻi he inu fakalaumālie pe taha: he naʻa nau inu mei he Maka fakalaumālie ko ia ʻaia naʻe muimui ʻiate kinautolu: pea ko e Maka ko ia ko Kalaisi.
NAʻE ʻI LALO ʻAE ʻAO ʻA ʻETAU NGAAHI TAMAI KOTOA PĒ → NAʻA NAU INU MEI HE MAKA FAKALAUMĀLIE NAʻE MUIMUI ʻIATE KINAUTOLU + KO E MAKA KO IA KO KALAISI.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakafoʻituitui: naʻe ʻeveʻeva ʻa ʻIsileli ʻi he taʻu ʻe fāngofulu ʻi mui ʻi he pou ʻao mo e afi, pea ko e ʻeveʻeva kotoa ko ia ko e ʻata pe ia ʻi he kelekele. ʻOku fakaʻā ʻe he Fuakava Foʻou ʻa e maama, he ʻoku pehē ʻe Sīsū "Ko au ko e maama ʻo māmani," pea ʻoku tohi ʻe Paula "pea ko e Maka ko Kalaisi ia" (Sione 8:12, 1 Kolinito 10:4). Ko e ʻeveʻeva mo Sīsū ʻi he ʻaho taki taha ko e ʻeveʻeva motuʻa taha ia ʻi he Tohi Tapu.)
PĀ FAKAʻOSI
Sione 14:2Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗ʻI he fale ʻo ʻeku Tamai ʻoku ai ʻae ngaahi nofoʻanga ʻoku lahi: ka ne ʻikai, pehē kuo u tala ia kiate kimoutolu. ʻOku ou ʻalu ke teuteu ha potu moʻomoutolu. (3) Pea kapau teu ʻalu, ʻo teuteu ha potu moʻomoutolu, te u toe haʻu, ʻo maʻu ʻakimoutolu kiate au; koeʻuhi ko e potu te u ʻi ai, te mou ʻi ai foki.
ʻOKU OU ʻALU KE TEUTEUʻI HA POTU MAʻAMOUTOLU → TE U TOE HAʻU, ʻO MAʻU ʻAKIMOUTOLU KIATE AU + KO E POTU ʻOKU OU ʻI AI, KE MOU ʻI AI FOKI MO KIMOUTOLU.
Fakahā 22:20Tohi Tapu Fakaonopooni↗Vahevahe↗Ko ia ʻoku ne fakahā ʻae ngaahi meʻa ni; ʻoku pehē ʻe ia, “Ko e moʻoni ʻoku ou haʻu vave;” ʻEmeni. ʻIo, ke pehē, ʻEiki Sisu, ke ke hāʻele mai.
KO E MOʻONI, ʻOKU OU HAʻU VAVE → ʻIO, KE PEHĒ, HAʻU, ʻEIKI SĪSŪ.
(Ko ʻeku ngaahi fakakaukau fakatautaha: Ko eni, tānaki ʻa e hala kotoa ki ʻapi, he ʻoku tohoakiʻi ʻe he Tamai ʻa e tokotaha ʻoku totolo, ʻoku nofomaʻu ʻae tokotaha ʻoku ʻeveʻeva mo Sīsū ʻi he ʻaho taki taha, ʻoku fakahā ʻe he tokotaha ʻoku lele hono huafa, pea ʻoku tauhi ʻe he tokotaha ʻoku leʻo ke vela maʻu pē ʻene maama. Naʻe ʻikai ngata ʻa Sīsū ʻi hono talaʻofa ha potu, he naʻa ne talaʻofa ʻa ia ʻaʻana, ʻo pehē “Te u toe haʻu, ʻo ʻave ʻakimoutolu kiate au” (Sione 14:3). Fai atu hoʻo ʻeveʻeva, he ʻoku ke ʻeveʻeva atu kia Sīsū, pea ʻoku ne haʻu mai ki ʻiate koe.)
SIVI AKO
1. Matiu 16:16 — Pea naʻe tali ʻe Saimone Pita, ʻo pehē, Ko koe ko e Kalaisi:
a) ko e Tu'i 'o 'Isileli
b) ko e 'Alo 'o e 'Otua mo'ui
c) ko e Foha ʻo Tevita
2. Sione 10:27 — Ko 'eku fanga sipi 'oku nau fanongo ki hoku le'o, pea 'oku ou 'ilo'i 'akinautolu:
a) pea 'oku nau muimui kiate au
b) pea 'oku ou foaki 'eku mo'ui koe'uhi ko e fanga sipi
c) pea ʻe ʻikai ʻaupito te nau ʻauha
3. Mātiu 11:29 — Toʻo ʻa hoku haʻamo kiate kimoutolu, pea ako meiate au; he ʻoku ou angavaivai mo loto māʻulalo:
a) pea te u fakafiemālie'i kimoutolu
b) he 'oku māmā 'eku haʻamo, pea māmā 'eku kavenga
c) pea te mou ʻilo ʻae mālōlō ki homou laumālie
4. Fakahā 12:11 — Pea naʻa nau ikunaʻi ia ʻi he toto ʻoe Lami:
a) 'i he folofola 'o hono mafimafi
b) pea 'i he lea 'o 'enau fakamo'oni
c) ʻi he toto ʻo hono kolosi
5. 1 Sione 3:2 — ka ʻoku tau ʻilo, ʻo ka hā mai ia, te tau hoa mo ia:
a) pea ʻe mamata ʻae mata kotoa pē kiate ia
b) he te nau mamata ki he 'Otua
c) he te tau mamata kiate ia ʻo hangē ko ia pē
6. Hepelu 13:8 — Ko Sīsū Kalaisi ʻoku tatau pē ia ʻaneafi, mo e ʻaho ni:
a) pea ki he taʻengata
b) pea ʻe ʻikai fakaʻosi ho ngaahi taʻu
c) ta'engata pea ta'engata
7. Mātiu 24:42 — Ko ia mou leʻo: he ʻoku ʻikai te mou ʻilo:
a) ʻoku ʻikai ʻiloʻi ʻae ʻaho pe ko e houa
b) ko e houa ʻe haʻu ai ho ʻEiki
c) ʻi he taimi ʻoku hoko ai
KII TALI: 1-b, 2-a, 3-c, 4-b, 5-c, 6-a, 7-b
'E LAHI HONO VAHEVAHE 'O E AKO KO 'ENI
→ Ko e founga ʻoku ʻomi ai ʻe he ʻata ʻae maama: naʻe muʻomuʻa ʻe Sihova ʻia ʻIsileli ʻi ha pou ʻao mo e afi, pea naʻe ʻikai ʻaupito mavahe ʻae pou mei he kakai (ʻEkisoto 13:21-22). ʻOku pehē ʻe Sīsū "Ko au ko e maama ʻo māmani" (Sione 8:12). ʻOku pehē ʻe Paula naʻe inu ʻe he ngaahi tamai mei ha Maka fakalaumālie, "pea ko e Maka ko ia ko Kalaisi ia" (1 Kolinitō 10:4).
→ Ko hono fakamatalaʻi ʻe he fuakava foʻou: ʻOku ʻeke ʻe ʻAmosi, "ʻE lava ke ʻalu fakataha ʻae toko ua, kae ʻikai te na loto taha?" (ʻAmosi 3:3). ʻOku tali ʻe he Fuakava Foʻou ʻaki ha fekau mo ha talaʻofa. "Ko ia mou ʻaʻeva ʻiate ia" (Kolose 2:6). "Ko Kalaisi ʻiate kimoutolu, ko e ʻamanaki lelei ʻoe nāunau" (Kolose 1:27).
→ Ko hono mahuʻinga ʻoe ngaahi lea: ko e lea faka-Pilitānia ʻe taha "watch" ʻoku tuʻu ia ʻi ʻolunga ʻi he ongo lea faka-Kalisi ʻe ua. ʻOku ngāueʻaki ʻe Mātiu 24:42 ʻae lea gregoreo (G1127, ke tuʻumaʻu ʻo ʻā). ʻOku ngāueʻaki ʻe Maake 13:33 ʻae lea agrupneo (G69, ke ʻikai mohe), pea tānaki ʻe Maake ʻae "pea lotu." Ko e fekau pē taha ʻoku ne kāpui ʻae mata mo e lotu fakataha.
→ Ko hono ngāue'aki eni kiate koe: Na'e 'ilo 'e he kau fakamaau'anga 'a Pita mo Sione "kuo na nofo mo Sisu" (Ngāue 4:13). 'Oku tuku 'e he taimi mo Sisu ha fakaila. 'E lava 'e he kakai 'oku takatakai 'iate koe ke sio ki he fakaila ko ia.
→ Ko hono ʻuhinga ki he taʻengata: "he ko eni ʻoku ou ʻilo ʻi he konga pē; ka ʻe hoko ʻo pehē te u ʻilo ʻo hangē ko ʻeku ʻiloʻi foki" (1 Kolinito 13:12). Ko e ʻiloʻi ʻoku kamata ʻi he moʻui ko eni ʻoku ʻikai mole ia ʻi he mate. ʻOku aʻu ki hono fakaʻosi ʻi he fofonga ʻo Sīsū (Fakahā 22:4).
→ Hala tafataha: ʻOku fakahā ʻi he Luke 12:37 ʻae ʻeiki ʻoku foki mai ʻo fakanofo ʻae kau sevaniti naʻe leʻo ʻi he keinangaʻanga, pea ʻoku tauhi ʻe he ʻeiki ʻae kau sevaniti ʻe ia tonu. ʻOku pehē ʻe Sisu, "ʻOku ou ʻiate kimoutolu ʻo hangē ko ia ʻoku ne tauhi" (Luke 22:27). ʻOku talaʻofa ʻe Sisu, "Te u kai fakataha mo ia, mo ia mo au" (Fakahā 3:20). Ko e ʻEikitau ʻoku tauhi ʻa hono kau sevaniti ʻoʻona ʻoku totonu ke ne maʻu hano ako fakaʻilonga fakakatoa.
→ Ngaahi fakahā ʻoku lava ke hoko: ko e fakaafe ʻuluaki ʻi he ako ni ko e "haʻu ʻo mamata" (Sione 1:46). Ko e talaʻofa fakaʻosi ʻi he ako ni ko e "te nau mamata ki hono fofonga" (Fakahā 22:4). ʻOku kamata ʻae ʻeveʻeva mo Sīsū ʻaki ʻae mamata pea ʻosi ʻaki ʻae mamata. Ko e vahaʻa kotoa pē ʻi he vahaʻa ʻoe ongo meʻa ni ko ha sio maʻa ange ki he fofonga tatau pe. ʻOku ʻikai ha veesi pe taha ʻoku pehē pe ia tokotaha. Fakahoa ʻae ngaahi veesi pea fakakaukau ki ai.
LEA MĀHINO FAKAKALESI
Ko e ngaahi lea mahuʻinga eni ʻo e akó ni. Tuki ha lea ʻoku ai hano tuʻoʻā ʻi he ngaahi veesi ʻi ʻoluga ke sio ki hono ʻuhinga ʻi heni.
“ʻIloʻi” — G1097 ginosko — ke ʻilo, ke tokanga, ke ongoʻi, ke pau
'Oku fakamatala'i 'a e mo'ui ta'engata 'e he lea ni. "Ko eni 'a e mo'ui ta'engata, koe'uhi ke nau 'ilo koe" (Sione 17:3). Ko hono 'uhinga 'o e lea ko e 'ilo'i ha tokotaha, 'ikai ko hono manatu'i 'o ha ngaahi mo'oni.
“fakahā” — G601 apokalupto — ke toʻo ʻae ʻufiʻufi, ke fakahā, ke fakaʻilo
Na‘e ‘ikai fakahā ‘e he kakano mo e toto kia Pita pe ko hai ‘a Sīsū. Na‘e to‘o ‘e he Tamai ‘a e ‘ufi‘ufi (Mātiu 16:17).
“ako” — G3129 manthano — ke ako, ke mahino'i
ʻOku pehē ʻe Sisu, "ako meiate au" (Mātiu 11:29). ʻOku hoko ʻae ako ʻi he lalo haʻamo ʻoʻona, ʻo ofi ki he faiako.
“muimui” — G190 akoloutheo — ke fakataha atu, ke ō fakataha ʻi he hala pe taha, ke muimui
ʻOku ʻalu ʻa e fanga sipi ʻi he hala tatau mo e tauhi sipi, ʻi he ʻaho taki taha (Sione 10:27).
“nofo” — G1774 enoikeo — ke nofoʻia, ke ʻafio ai
Ko e folofola ʻa Kalaisi ʻoku fakataumuʻa ke nofoʻia ha taha ʻo hangē ha nofoʻanga, kae ʻikai ke ʻaʻahi pe ʻo hangē ha ʻaʻahi (Kolose 3:16).
“fakahā” — G3670 homologeo — ke loto ki ai, ke fakamo'oni, ke lea tatau, ke fakahā
Ko hono fakamo‘oni‘i ‘a Sīsū ko hono lea fakahā ‘a e me‘a tatau ‘oku lea‘aki ‘e he Tohi Tapu fekau‘aki mo Sīsū (Mātiu 10:32).
Na‘e ikuna‘i ‘e he kau ikuna ‘i he ta‘ata‘a ‘o e Lami mo e lea ‘o ‘enau fakamo‘oni (Fakahā 12:11).
“lolotonga” — G3936 paristemi — ke tu'u ofi, ke 'oatu, ke tuku atu
ʻOku ʻatu ʻe he tui ʻa hono sino ʻoʻona ki he ʻOtua, kātoa mo moʻui, ʻo hangē ha sōtia ʻi he ʻao ʻo ha ʻeikitau (Loma 12:1).
“mahafu” — G3696 hoplon — ha naunau, ko e mahafu, ha meʻa fakaʻaonga, ha mahafu tau
'Oku pehē 'i he veesi 12 ke tui 'a e mahafu 'o e maama. 'Oku pehē 'i he veesi 14 ke tui 'a e 'Eiki ko Sisu Kalaisi. Ko e mahafu ko ha Tokotaha (Loma 13:12-14).
“sio” — G553 apekdechomai — ke 'amanaki kakato, ke sio mo tatali ki ai
'Oku tala'ofa 'e Sisu 'a hono hā mai fakatu'o ua kiate "kinautolu 'oku nau tatali kiate ia" (Hepelu 9:28). Ko hono 'uhinga 'o e lea ko e fakatokanga ki mu'a 'i he 'amanaki kakato.
“le'o” — G1127 gregoreo — ke tauhi 'a'apo, ke fakatokanga, ke le'o
Ko e fo‘i lea le‘o eni ‘i he Kōsipeli ‘a Mātiu. ‘Oku tauhi ‘e he sevaniti ke ‘ā hono mata (Mātiu 24:42).
“le'o” — G69 agrupneo — ke ta'e-mohe, ke tauhi 'a'apo, ke le'o
Ko e lea le'o 'eni 'i he Kōsipeli 'a Maake. 'Oku fakataha 'e Maake 'a e lea mo e lotu. 'Oku nofo ta'e mohe 'a e tamaio'eiki. 'Oku hokohoko atu 'a e tamaio'eiki 'i he lotu (Maake 13:33).
"Vakai, ‘oku ou ha‘u vave" (Fakahā 3:11). ‘Oku fakahā ‘e he lea ko ia ha fakafokifā, ‘o ‘ikai ha taimi kuo tu‘utu‘uni.
“mamata” — G3700 optanomai — ke sio fakamamafa 'aki 'a e mata mafola, ke mamata, ke hā mai
"Te tau mamata kiate ia ‘o hangē ko ia ‘oku ‘i ai" (1 Sione 3:2). ‘Oku fakamatala‘i ‘e he fo‘i lea ni ‘a e sio ki ha me‘a fakaofo.
NGAAHI LEA MĀHU'INGA FAKAHEPELŪ
“ʻIloʻi” — H3045 yada — ke 'ilo, ke fakamo'oni, ke 'ilo lelei
Na'e tala'ofa 'e he 'Otua ha "loto ke nau 'ilo au" (Selemaia 24:7). Ko e 'ilo'i 'i he Fuakava Motu'a ko e 'ilo'i ha tokotaha, tatau mo e ginosko 'i he Fuakava Fo'ou.
“loto” — H3820 leb — ʻa e loto, ʻa e ngaahi ongo, ʻa e loto fai, ʻa e ʻilo
ʻOku foaki ʻe he ʻOtua ʻae loto ʻoku ʻilo ai ia. Naʻe ʻikai fakataumuʻa ke tuʻu pe ʻae ʻiloʻi ʻi he ʻatamai (Selemaia 24:7).
“'eve'eva” — H3212 yalak — ke ʻeveʻeva, ke ʻalu, ke haʻu, ke mavahe
'Oku 'eke 'e 'Emosi pe 'e lava ke 'a'eva fakataha 'a e toko ua kapau 'oku 'ikai ke na fetu'utaki (Emosi 3:3). Ko e vahe hono ua kotoa 'o e ako ko eni 'oku nofo 'i loto he lea ni.
“pou” — H5982 ammud — ko ha pou, ko ha tu'unga, ko ha pou
Naʻe muʻomuʻa ʻi he ʻIsileli ʻae pou ʻao mo e afi. Naʻe ʻikai ʻaupito mavahe ʻae pou mei he kakai (ʻEkisoto 13:21-22). Ko e pou ko e ʻata ia. Ko Kalaisi ko e sino ia (1 Kolinito 10:4).
“huhuʻi” — H1350 gaal — ke huhu'i, ke fai ko e kāinga, ke toe fakatau mai
'I he ngaahi kuonga mu'a, na'e fakatau'i mai 'e he kāinga ofi taha ha mēmipa 'o e fāmili mei he mo'ua pe pōpula. 'Oku ui 'e Siope 'a e 'Otua mo'ui ko "hoku huhu'i." 'Oku 'amanaki 'a Siope ke ne sio ki he 'Otua 'i hono kakano 'o'ona (Siope 19:25-26).
“vakai” — H2372 chazah — ke sio mamaʻo, ke ʻilo, ke mamata
‘Oku ngāue‘aki ‘e Tēvita ‘a e fo‘i lea ni ki he pongipongi faka‘osi. "Te u mamata ki ho fofonga ‘i he mā‘oni‘oni" (Saame 17:15).
“tatau” — H8544 temunah — ko ha fōtunga, ko ha faʻifaʻitaki, ko ha fakatātā, ko ha meʻa tatau
ʻOku ʻā ʻa Tēvita ʻo fiemālie ʻi he tatau mo e ʻOtua (Sāme 17:15). ʻOku pehē ʻe Sione ʻe fakatatau ʻakitautolu kia Sīsū ʻi heʻetau sio kiate ia (1 Sione 3:2).